prof. Husár v diskusii

Ktoré informácie vláda neposkytuje ekonómom

Vedecké riadenie ekonomiky. Ako funguje, o tom hovoria makroekonomické veličiny – národný príjem, zamestnanosť, output, rast, rovnováha, ceny a veľmi eklatantne, priezračne a komplexne  platobná bilancia.

Od roku 1989 som nepostrehol, že by rokovala vláda či NR SR o rovnováhe platobnej bilancie. Viac razy som písal o systéme národných účtov, či o medziodvetvovej tabuľke a žiadal som aj ministerstvo financií či ministerstvo hospodárstva o odpoveď na moje otázky. Neprišli.

Čitateľovi by som dnes rád ukázal podstatu a veľký význam sústavy čísel platobnej bilancie, o obsahu ktorej by sme mali vedieť z oficiálnych zdrojov aspoň raz ročne. Platobná bilancia je usporiadaný spôsob zaznamenávania platieb a príjmov ekonomiky zo zahraničných transakcií. Verím, že už táto veta v čitateľovi vyvolala otázky, ba aj záujem. Videl, ako sa nedávno stavali automobilky a sklady. Čo to urobilo s našou ekonomikou? Aký sme mali z toho prospech?

Platobná bilancia je vlastne aplikáciou podvojného účtovníctva; a ak to príslušný orgán (centrálne banka) robí, debet a kredit tohto účtu sa musí rovnať (bude rovnováha platobnej bilancie).
Sám čitateľ sa ľahko oboznámi s podstatou bilancie, ak si podrobne poprezerá túto tabuľku:

.


blank

Ľavá strana ukazuje spôsoby, ktorými krajina môže získať zahraničnú menu, ako môže získať  kúpnu silu – 4 spôsoby. Na pravej strana čitateľ vidí ako môže použiť zahraničnú menu, zase 4 spôsoby. Prvou cestou  získania zahraničnej meny (doláru) je export, exportovali sme za 550 jednotiek. Riadok 5 uvádza, že sme importovali tovary v hodnote 800 jednotiek. Riadok 2 hovorí, že máme príjmy aj z predaja služieb, ide hlavne o služby dopravy (denne vidíme kamióny na diaľnici), ale sú to aj príjmy z cestovného ruchu, ktorý ponúkame Sú to aj bankové služby a služby poistenia, ktoré poskytujú naše podniky zahraničiu. Čiže, je to ozaj veľa ekonomických aktivít.

.

Pozrime si aj ďalšie údaje. Riadok 6, ako vidí čitateľ, vykazuje služby za prepravu (dopravu), bankové služby, služby poistenia a platby, ktoré naši občania realizujú ako turisti, dovolenku pri mori, teda poskytlo nám ich zahraničie. Máme tam však ešte položky 3, 7 a 4, 8. Príjmy v 3 sú vlastne „zadarmo“, napr. emigranti či aj Slováci, ktorí odišli do zahraničia posielajú  rodinným príslušníkom domov peniaze.

Podobne je to v riadku 7, ale ide to do zahraničia. Pozrime si ešte 4 a 8. Tieto položky objasním príkladmi. Vláda, podnik, či jednotlivec si mohli požičať peniaze v zahraničí. Čitateľ cíti iný význam týchto položiek. Vláda si mohla vziať úver od vlády inej krajiny, podnik mohol emitovať akcie v zahraničí, teda podnik získal peniaze za akcie,  alebo banka mohla získať úver v zahraničí. Krajina teda získala zahraničnú menu a je tak logické, že ekonomickí analytici by o tom mali mať prehľad tak ako to hovorí riadok 4.

.Platobná bilancia


Žiaľ, mne sa to nedarí z našich údajov získať. Možno je to niekde evidované. Ale analogicky by naše podniky, vláda, či jednotlivci chceli získať aktíva v podobe pôdy – ako čítal čitateľ p. Sulík si kúpil ranč v Austrálii -, alebo zahraničných akcií, alebo ak by sa vláda rozhodla požičať peniaze od zahraničnej vlády (Rakúska) to všetko by znamenalo odtok peňazí do zahraničia. Tieto ekonomické aktivity by sa mali zobraziť v riadku 8.  

Zobrazenie v platobnej bilancii tejto činnosti by mali žiadať ekonómovia od vlády, aby aj občan videl ako hospodárime.
Hlbšie (odbornejšie) píšem o týchto problémoch v mojom 380 stranovom diele Aplikovaná makroekonómia.

Verím, že aj bez toho aby som na to mimoriadne upozornil, iste aj čitateľ cíti, že  prvoradým predpokladom je, aby ceny neboli zdeformované, ktorý ekonomický fakt u nás neplatí, ceny sú zdeformované. Nemôžem nenapísať, že bača dobre vie, že ovce delíme na jemnovlnové, dlhovlnové, hrubovlnové a akési „médium“, šľachtené na mäso a vie dôsledky toho triedenia.

Teda je priam samozrejmé, že problémy ktoré som rozoberal vyššie  s platobnou bilanciou, vážnym systémom informácií, by mali vedieť, mali by mať poznatky ako poslanci tak aj členovia vlády.


Záver

Dúfam, že čitateľ nezískal predstavu, že ekonomický svet bez platobnej bilancie ekonomiky je svet bez ladu a skladu. Hoc odborníkovi to ozaj tak môže pripadať. Snažil som sa ukázať, čo všetko by ekonómovia mali žiadať od vlády a NR SR, nie nič nehovoriace číslo HDP.

Išlo mi aj o to, aby si čitateľ uvedomil, aká dôležitá je ekonomická analýza platobnej bilancie, a to ozaj aj pre občana. Koľko máme zahraničných podnikov a nevieme ako vplývajú na množinu vyššie spomenutých hlavných makroekonomických veličín ekonomiky SR.

Chodíme ako v hmle bez kompasu; hlavne „kompas“ v ekonomike by nám iste pomohol. Verím, že aj čitateľa napadlo, že ak máme povedať niečo významné o platobnej bilancii, a teda stave ekonomiky, aj poslanci a vláda si musí naštudovať predovšetkým podstatu medzinárodných kapitálových tokov.

Naznačil som komplikované a náročné problémy platobnej bilancie. Ale to je nevyhnutný krok v ekonomike Slovenska, ak si uvedomíme aký veľký je iba jej export a import. To čakajú ekonómovia. Totiž platobná bilancia je bázickou mierou medzinárodných transakcií ekonomikyBez nej sa nedá hovoriť ako funguje ekonomika.

Ak vláda nezvláda problémy platobnej bilancie, ekonomika môže vykázať chaos, o ktorom píše SME či Denník N. Preto musíme aplikovať vedecké riadenie.

Prof. J. Husár, v. r.

Bratislava 2/12/2021.

Loading spinner
Scroll to Top