Obrázok od 0fjd125gk87 z Pixabay
Včera sme otvorili tému umelej inteligencie, spomenuli sme, že je to dobrý sluha, ale zlý pán, a sľúbil som, že budem pokračovať upozornením na jej slabé miesto. Toto slabé miesto jednak ohraničuje jej použiteľnosť a pri jej pozitívnom využívaní s tým treba počítať, ale na druhej strane obmedzuje aj jej použitie ako hrozby – na naše špehovanie a kontrolu.
Tým slabým miestom je kontext.
Umelá inteligencia je totiž veľmi sofistikovane zostavený algoritmus. Je to matematická záležitosť a ako taká potrebuje čo najpresnejšie definovaný priestor, aby podávala presné výsledky. Namiesto podrobného teoretizovania použijem niekoľko názorných príkladov.
Predstavme si, že by umelá inteligencia dostala otázku odhadnúť vek ženy na obrázku. Lenže ľudské oko pomerne rýchlo zistí, že tých žien je na obrázku viac. Pri skúmavejšom pohľade zistíme, že sú až štyri a nie sú to rovesníčky.
Reálny svet s mnohými zložitými vzťahmi vyzerá podobne ako tento obrázok a doplnenie „tá v sukni a s dlhými vlasmi, čo telefonuje“ je práve ten upresňujúci kontext.
zdroj: https://www.thesun.ie/wp-content/uploads/sites/3/2022/03/NINTCHDBPICT000720667050.jpg?strip=all&quality=100&w=1080&h=1080&crop=1
Umenie je bohatou oblasťou, plnou príkladov, na ktoré je umelá inteligencia krátka.
Na tejto ukážke od Salvadora Dalího je príklad toho, ako možno umelú inteligenciu zahltiť detailami a kvôli stromom sa jej neukáže les.
No nie je to len výtvarné umenie. Plná je toho aj poézia alebo dramatické umenie.
zdroj: https://media.artsper.com/artwork/1537419_1_l.jpg
Inou ukážkou, že interpretácia umenia nemusí byť jednoduchá, sú diela M. C. Eschera, aj keď sú všetky detaily vykreslené realisticky a bez dalíovských presahov.
No takéto príklady máme aj doma (vpravo – Albín Brunovský) s typicky našimi slovenskými asociáciami.
zdroj: https://media.architecturaldigest.com/photos/5b115f29c650232a884f70dc/master/w_1920%2Cc_limit/10.%2520Relativity.jpg
Verím, že bez rozsiahleho návodu už múdry čitateľ pochopil, ako je možné skrývať myšlienky a posolstvá pred zneužitím umelej inteligencie na trvalú kontrolu komunikácie. Pestrá paleta komunít, z ktorých každá má svoju špecifickú kultúru, robí dôkladnú kontrolu myšlienok (zatiaľ) prakticky nerealizovateľnou.
Práve preto je pochopiteľná snaha o takú realizáciu „multikulturalizmu“, ktorá neguje všetky kultúry okrem jednej globálnej a syntetickej. Práve preto „radi by vládcovia sveta“ presadzujú taký typ komunikácie, ktorý minimalizuje vzájomné počúvanie. Zároveň si vynucuje od podriadených jednotiek, aby sa vyjadrovali jazykom, ktorý definujú médiá pod kontrolou elity.
Práve preto sú dnes kultivácia jazyka a pestovanie schopnosti rozumieť umeniu revolučnými činmi a judom informačnej sebaobrany.
