Bibliu som čítala niekoľkokrát. A čím viac som ju čítala a premýšľala nad jej obsahom, tým viac som zisťovala koľko krutosti, vraždenia v mene „Boha“ a príkazov a zákazov obsahuje.
Je pravdou, že sú v nej aj hodnotné časti. V Knihách žalmov, Prísloví, či v knihe Kazateľ nájdeme krásne myšlienky. Takisto Šalamúnova Veľpieseň je krásnou ľúbostnou básňou.
Nový zákon obsahuje mnoho pekných myšlienok, ale aj pohľad na spoločnosť tej doby, v ktorej sa odohrávali biblické prínehy Nového zákona. A a tá doba, dovolím si tvrdiť sa v svojej podstate vôbec nelíšila od tej našej súčasnej.
Okolo osoby a existencie Ježiša z Nazaretu sa vedú doteraz polemiky. Kým niektorí slepo veria v jeho božský pôvod a podstatu, iní úplne spochybňujú jeho existenciu.
Ak sú myšlienky, ktoré obsahujú Evanjeliá Nového zákona skutočne jeho, tak bol jedným z veľkých reformátorov a rebelom svojej doby a niet sa čo čudovať, že musel kvôli nim zomrieť. A nebol ani prvým, ani posledným v dejinách ľudstva.
Na Kristovom príklade je veľmi dobre ukázané, ako sa dajú prvotné čisté myšlienky zneužiť na vytvorenie mocenského impéria, ktoré ovládlo vďaka myšlienkam o „Láske“ veľkú časť sveta a vytvorilo si akýsi podivný „patent“ na celý ľudský život.
Kresťanská cirkev prebrala do svojho učenia bez výhrad celý Starý zákon a pridala Nový – vychádzajúci z Ježišovej filozofie.
A tak sa v kostoloch čítajú myšlienky z jedného aj druhého. Ale vôbec nehovorí sa o vzťahu judaizmu ku kresťanstvu.
Pre ľudí sa vytvorila teória všeobecného odpustenia hriechov prostredníctvom umučenia a smrti jedného človeka, ktorý umrel za hriechy ľudí, ale aj zmŕtvychvstania a pomyselného víťazstva nad smrťou. Nad smrťou, ktorej sa väčšina ľudí bojí.
Je zvláštne koľko ľudí verí tomu, že nad smrťou môže zvíťaziť iba vierou v Ježiša Krista a jeho zmŕtvychvstanie a iba tak si zabezpečí „večný život“.
Posledných 2000 rokov kresťanská cirkev ovplyvňovala chod dejín v Európe a po objavení nových kontinentov aj v Novom svete.
Z prenasledovanej malej cirkvi, ktorá bola považovaná za sektu sa v roku 313 Milánskym ediktom Konštantína Veľkého stala oficiálnym náboženstvom, ktoré postupne začalo budovať svoje impérium.
Nová viera o Kristovej láske a obete voči hriešnikom sa šírila krvavou a násilnou cestou po celom Starom kontinente. O zotročovaní Slovanov a ich násilnom pokresťančovaní je veľa informácií, . Ale zaujímavou ukážkou, ako sa šírila kresťanská viera aj na iných miestach Európy, je aj príklad Islandu…
Zvláštnosťou je aj to, že Bibliu nemohli čítať obyčajní veriaci.
Jeden taký malý príklad z histórie. Sochár a kamenár Michelangelo Buonarroti, staviteľ výkladnej skrine cirkvi chrámu sv. Petra, bol stúpencom spolku Spirituali,ktorého členkou bola aj známa poetka Vittoria Colonna, či kardinál Reginald Pole. Bol jedným z ľudí, ktorý vlastnili tajný prepis Biblie a vlastníctvo a čítanie sa v tej dobe trestalo smrťou. Už vtedy tí, ktorí čítali Bibliu, chápali to, akým spôsobom je jej obsah zneužívaný a prekrúcaný. Táto skupinka sa snažila o duchovnú reformu cirkvi.
Zmena nastala až po Lutherovom odpore a jeho preklade Biblie do nemčiny a jej následným šírením vďaka vynálezu kníhtlače do domáceho prostredia.
Cirkev sa doteraz snaží o mocenskú nadvládu a vplyv vo svete.
Nedávno som sledovala zaujímavý dokument ako vysokí predstavitelia Vatikánu pomáhali utekať nacistickým pohlavárom pred spravodlivosťou do Argentíny. A to že všetko so všetkým súvisí je aj zvolenie pápeža Františka, po rezignácii Benedikta XVI. Podobným spôsobom bol zvolený aj Ján Pavol II, ktorý sa podieľal na páde socialistického režimu…
V minulosti cirkev kontrolovala všetko, čo sa týkalo života veriacich a rozhodovala o odpustení ich hriecho a každý prehrešok voči cirkvi sa tvrdo trestal.
Obdivujem ľudí, ktorých viera je taká, že slepo veria tomu, čo je napísané v Biblii a premýšľam čomu veria, či len napísanému slovu, alebo veria Bohu.
Prvé vážnejšie pochybnosti o všetkom, vo mne vyvolali slová „musíš veriť“. Viera je slobodné rozhodnutie človeka.
Aká je potom viera tých, ktorí veria, len preto že musia a boja sa smrti a trestu za hriechy?
Aký význam má kniha, ktorou sa oháňali všetci tí, ktorí nechali v mene Ježiša Krista zabíjať nevinných ľudí, a to iba preto, že verili niečomu inému a o Kristovej láske sa dozvedali takýmto krutým spôsobom?
Strach nikdy nikoho neprinútil úprimne veriť a milovať…
Strach robí z ľudí otrokov, pretože skutočná viera je prejavom slobody ducha a mysle.
Devana
Aktualizovaný článok z novembra 2017
