Kde sme dokráčali, čo nás čaká?

Ilustračné foto Mikhail Volkov: Pexels

Free stock photo of blur, car, dawn

K tomuto nadpisu mojej úvahy ma podnietila úvaha p. poslankyne M. Beňovej Transparentná EÚ. Zaujala ma hlavne jedna veta, či tvrdenia : „Všetko je utajené, zmluvy, spôsob ako boli vyjednané ceny, dĺžka trvania kontraktu a najmä súkromná komunikácia predsedníčky EK UvDL, ktorá bola „vymazaná“…

 
Tak napríklad, že vakcíny boli zazmluvnené až do roku 2027, cena jednej vakcíny je 19,50 eur a  na tento rok bolo len od Pfizeru objednaných 450 000 000. Celková hodnota kontraktu je cca 8,8 mld. eur. Hlavná vec, že na sociálne programy nie sú peniaze.“
 
EÚ však nebola transparentná ani v čase nášho vstupu do EÚ, menovite v tom, že údajne všetky bývalé socialistické ekonomiky boli zaostalé, avšak pri vstupe nám nepovedali zámer EÚ ako vyriešiť zaostalosť. V histórii svetového ekonomického myslenia nájdeme knihy a články o teoretickom zdôvodnení riešenia likvidácie ekonomickej zaostalosti. Ba v roku 1960 sa konala v Neapoli svetová konferencia ekonómov „O prekonaní zaostalosti juhu“.  Svetová ekonomická literatúra rieši aj ekonomické problémy viacnárodných ekonomík, akou je EÚ, veľmi dôkladne. Vzhľadom na bohaté skúsenosti spolužitia dvoch národov v jednom štáte, slovenskí ekonómovia mali dôkladný vedecký obraz o problémoch, analýzu.
 
Hoc diel bolo viacero, predovšetkým je to komplexné dielo Prof. V. Pavlendu Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR, ktorú napísal v roku 1968. Zaujímala ho obsahová bohatosť vzťahov a súvislostí ekonomického systému. Zvýrazním to tým, že uvediem názvy základných častí diela. Pozrime si podrobne časť obsahu, aby čitateľ získal konkrétnu predstavu. Prvá kapitola Východisková interpretácia problému má prvé dve podkapitoly označené ako 
I. Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach a  
IIHlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach  
Druhá kapitola má názov Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania a delí sa na
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania a  
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania.
Tretia kapitola má názov Realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vyrovnávania v československých podmienkach so 4 podkapitolami. Dielo má 5 kapitol a má 411 strán.

Už z napísaného vyplýva, že ekonómovia mali jasnú koncepciu, spôsob nazerania na ekonomickú skutočnosť, vedomú stratégiu vzhľadom na riešenie ekonomických problémov. Pochopiteľne, že Prof. Pavlenda svoje riešenia videl aj v konkrétnej organizácii ekonomiky, o čom hovoria ďalšie kapitoly.
 
Moju úvahu treba chápať aj tak, že čakajú nás predčasné voľby, čo znamená, že sklamala nás „protikorupčná“ vláda a nastúpila úradnícka vláda a teda občan by mal jasne vedieť, aká bude europolankyňou spomenutá transparentná EÚ a aj SR.
 
Po zhodnotení našich vlastných skúseností, ale aj skúseností europoslankyne čitateľ zisťuje, že nepostačuje formálno-proklamačné tvrdenie o dobrom fungovaní EÚ; dôležitá je existencia kompaktnej ekonomickej teórie riešenia ekonomických problémov viacnárodnej  ekonomiky EÚ a z toho vyplývajúci spoločensko-ekonomický vývoj. V tomto smere nevystačíme so všeobecným konštatovaním o pozitívnych výsledkoch EÚ. Nemáme riešenie protirečenia medzi spoločensko-ekonomickou realitou a vedeckou teóriou
Treba vidieť aj slabé miesta a otvorené nevyriešené problémy. EÚ musí vymedziť teoretické kontúry komplexu ekonomík, ukázať jeho obsahovú náplň a hlavné póly ďalšieho pohybu ekonomík EÚ.  Môže to urobiť iba ucelená teória. Totiž transparentnosť fungovania EÚ prispieva k tomu, aby EÚ, menovite EK získala v očiach občanov EÚ legitímnosť jej riešení v riadení fungovania spoločnosti a menovite ekonomík EÚ pri napĺňaní svojho cieľa, ktorý bol základom pre vznik EÚ. Vyplýva to aj z pojmu transparentnosti, teda priehľadnosti, zrejmosti či zreteľnosti.
 
Čakajú nás predčasné voľby, a tak spomeniem ešte ďalší problém. Tiež nás čaká netransparentnosť aj v prebiehajúcej globalizácii? Rastie produkčná sila spoločnosti ale čoraz bezprostrednejšie prebieha proces „odľudštenia“ ekonomiky. Prebieha totiž globálne zhodnocovanie, celoplanetárne zhodnocovanie kapitálu (KIA má u nás podnik), ale úžitok sa koncentruje v materských podnikoch. Ďalším vážnym rozporom dneška je, ako občan  vidí, rastúca produkciu bohatstva a zároveň nerovnomernosť jeho rozdelenia. 
 
V EÚ máme niekoľko supermilionárov. Vďaka IT technológiám sú ekonomické subjekty  po celej planéte pospájané flexibilnými sieťami.  Ekonomické rozhodnutia uskutočňujúce sa na „jednom konci sveta“ bezprostredne vyvolávajú účinky na „druhom konci sveta“. Teda ide o nebývalé zväčšovanie celoplanetárnej interdependencie. Zväčšuje sa závislosť čoraz väčšej časti ľudstva na rozhodovaní čoraz menšieho počtu nadnárodných korporácií, finančných skupín, špekulantov a nimi priamo, či nepriamo lobisticky ovplyvňovaných inštitúcií, aj vládnych. Charakter a ostrosť uvedených faktov (rozporov) hovorí o tom, že sa mení paradigma dnešnej spoločnosti.
Vyžaduje sa nová paradigma, všeľudsky dôstojná. Naši vodcovia musia pochopiť, že 21. storočie nemôže prežiť s etikou 20. storočia. To si musí uvedomiť náš občan hlavne preto, že nás čakajú voľby, kedy môže usmerňovať či regulovať vládnu moc a orientovať jej aktivity.
 
Pred vedou stojí úloha rozpracovať fundamentálny charakter  novej paradigmy. A zároveň dôkladne analyzovať turbulentne fungujúcu globalizáciu. Iste nie je potrebné zdôrazňovať, že pre malé Slovensko, so silne otvorenou ekonomikou to má priamo existenčný význam, ak nechce byť iba pasívnym objektom, na ktorý iba chaoticky dopadajú dôsledky procesu globalizácie. Aj Slovensko musí byť aktívnym subjektom, ktoré chce zažívať výdobytky AI technológií.
 
 
Záver
Kam sme dokráčali, čo nás čaká? Hovorí o tom úvaha. Verím, že aj dnešní naši ekonómovia tak dôkladne ako ekonómovia v roku 1968 vyjadria, ba poskytnú nám teóriu ako má fungovať ekonomický systém SR v podmienkach mnohonárodného ekonomického systému EÚ.
Pred vedou stojí úloha rozpracovať fundamentálny charakter  novej paradigmy pre 21. storočie. A zároveň dôkladne analyzovať turbulentne fungujúcu globalizáciu.

Prof. Jaroslav Husár

Bratislava, 16/5/2023; pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/kde-sme-dokracali-co-nas-caka/

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore