Ilustračný obrázok: Ján Baran
Argumentácia proti tomu, že Žilinka používa tento paragraf sa točí približne v tej rovine, že „o vine a nevine by mali rozhodovať súdy, nie osoba na čele prokuratúry”. Mimovládky a jeho kritici z vládnej koalície sú mimo, paragraf 363 nie je o právomoci rozhodovať o vine či nevine, ale o náprave procesných chýb v priebehu vyšetrovania, ktoré potom často vedú k oslobodeniu stíhaných samotným súdom
Očividne mimovládky a kritici z okolia Kolíkovej, ktorí takúto argumentáciu používajú (prevzali ju od Lipšicovho poskoka, prokurátora Kyselu zo Špeciálnej prokuratúry) nikdy nečítali rozhodnutie GP vo veci Pčolinského, na základe ktorého spustili proti Žilinkovi svoju kampaň. Nie je tam ani slovko o vine či nevine, ani o amnestii, ani o zastavení trestného stíhania. Podobných výrokov zaznelo neúrekom z mnohých úst tých (vrátane prezidentky), ktorí nemajú ani šajnu o tom, čo obsahuje rozhodnutie GP. V rozhodnutí sa hovorí o procesných chybách v prípravnom konaní a rozporoch vo výpovediach.
„Generálny prokurátor týmto svojim rozhodnutím uložil vyšetrovateľovi a prokurátorovi negatívny pokyn, aby určité osoby trestne nestíhali….” – vyhlásil Kysel z ÚŠP, ktorý nemá absolútne žiadne právo komentovať rozhodnutia GP, čo vyplýva z § 26, odsek 1), zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch. V jeho prípade je to navyše zámerná dezinformácia a dezinterpretácia rozhodnutia GP. Zrušením rozhodnutia o začatí trestného stíhania z 22. januára 2021 a ostatných rozhodnutí, konaní a uznesení rozhodnutím GP nedošlo k zrušeniu trestného stíhania.
V rozhodnutí GP sa píše v piatom bode, že:
„Vzhľadom na zistené nedostatky bolo potrebné podľa § 366 ods. 1 Trestného poriadku vysloviť, že vo výroku citovanými rozhodnutiami a konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, bol porušený zákon vo výroku tohto uznesenia citovaných ustanoveniach Trestného poriadku a Trestného zákona v neprospech obvineného a podľa § 366 ods. 2 Trestného poriadku nezákonné uznesenia zrušiť a prikázať vyšetrovateľom PZ, aby o veci znovu konali a rozhodli.”
Takže pokyn pre vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora znel obnoviť vyšetrovanie, znova rozhodnúť a napraviť tie procesné chyby a rozpory vo výpovediach, ktoré GP zistila. Ak by sa na tieto procesné chyby a rozpory, ktoré zistila Generálna prokuratúra prišlo až pri súdnom procese, tak by súd musel obvineného definitívne oslobodiť. Pre procesné chyby zistené až počas súdneho procesu súdy v minulosti museli prepustiť:
Miloša Kaštana, (niekdajšia pravá ruka Mikuláša Černáka), troch členov piťovcov, Volodymyra Jegorova, považovaného za bosa ukrajinského gangu, štyroch členov tzv. bankomatovej mafie, Róberta Niguta, jednoho z najvyššie postavených členov východoslovenskej skupiny Róberta Okoličányho a Róberta Okoličányho, považovaného za bosa košického podsvetia.
A ešte perlička na záver, nikto z kritikov Žilinku neprotestoval keď Čurilla a Ďurka, povýšení exponenti Policajného zboru, vyšetrovaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu, požiadali Žilinku, aby v ich obvinení uplatnil § 363. Nikto nikdy neprotestoval ani vtedy, keď generálna prokuratúra v minulosti na základe § 363 zasiahla u poslanca OĽaNO Grendela.
Ján Baran
