„Jste pyšní, a tak málo víte. . . “

Pred chvíľou som si chcela pustiť obľúbené skladby od Petra Hapku a úplnou náhodou mi začala hrať hudba, ktorú napísal pre film „Akce Bororo“.

Film, ktorý bol natočený keď som mala asi rok, ale videla som ho až ako dospelá a zaujal  ma svojim posolstvom a hudbou. Určite ho mnohí z vás videli. Keď som počula prvé tóny hudby, spomenula som si na jeden dialóg z filmu v ktorom hlavná hrdinka hovorí slová z ktorých mrazí: „Majetek? Ale ten přece obtěžuje! Člověk potřebuje volnost a dokud bude lpět na majetku, nikdy ji nebude mít! — Jste pyšní, a tak málo víte…“

Zamyslela som sa a pozerala von oknom.  Zapadajúce Slnko, ktoré chvíľu vytváralo na horizonte spolu s mrakmi zvláštne  obrazce, lenivo vykuklo spoza mrakov a osvetlilo mäkkým teplým svetlom celú izbu, v ktorej teraz sedím a píšem… Trošku ma oslepilo a tak som nechávam priestor myšlienkam, ktoré mi víria hlavou.

Áno, ľudstvo je veľmi pyšné. Na technický a technologický pokrok, na nové poznatky z vedy, ale aj zbrane  a všetky úspechy v týchto oblastiach, ale zabudlo na skutočné poznanie.

Nič z toho čo dosiahlo práve v technickej a technologickej oblasti nenahradí to, čo robí človeka skutočným človekom. Nenahradí ľudskosť, ktorá sa skrýva v drobných odtieňoch nášho života a nášho správania sa k iným ľuďom, ale aj k životu, ktorý nás obklopuje.

Nehradí úctu k životu ako takému.

Nenahradí obyčajnú ľudskú lásku a jej prejavy. Úsmev, pohladenie, objatie, bozk, či to najkrajšie a najintímnejšie, čo môžu prežiť muž a žena, ktorí sa ľúbia – milovanie.

Nenahradí priateľstvo a kamarátstvo. Môžeme mať na sociálnych sieťach tisíce fiktívnych priateľov, ale skutočných priateľov  a kamarátov nenahradia.

Nenahradí úprimný pohľad do očí a rozhovor dvoch ľudí, teplo ľudského dotyku.

Nenahradí spoločné zdieľanie dobrého, aj toho zlého a náročného.

Nenahradí voľnosť, slobodu o ktorú sme sa dobrovoľne pripravili lipnutím na majetku, ktorý skutočne obťažuje. Veď koľkí z ľudí sa z vlastnej vôle stávajú monštrami, ktoré sú v honbe za majetkom schopné všetkého, aj siahnuť inému človeku na život?

Áno ľudia sú veľmi pyšní a možno je to tým, že skutočne vedia málo. Pretože nechcú vedieť… Pretože, ak by túžili po skutočnom poznaní a múdrosti, vedeli by, že takáto cesta je veľmi ťažká a začína sa zodpovednosťou. Zodpovednosťou za vlastný život a konanie.

Slnko zapadlo a vonku sa začalo stmievať, deň sa končí. Takto rýchlo sa môžu skončiť aj naše životy a mnohí z nás ich prežijú vo falošnej pýche, bez toho aby si uvedomili, že skutočne vedia veľmi málo. Veľmi málo o živote samotnom, o sebe samom, ale aj o ľuďoch, ktorí ich obklopujú…

S úctou Devana

Slnovratovo, 25. apríla 2021

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore