Jeden z najvplyvnejších mužov Rakúsko-Uhorska pochádzal z Terchovej… a nevolal sa Jánošík

Ilustračný obrázok – wikipédia

Nie je jedno, koho má národ ako svojho národného hrdinu. V mnohých smeroch tento výber predurčuje morálno-vôľové vlastnosti ďalších generácií. Slováci sa vidia v Jurajovi Jánošíkovi z Terchovských lazov. A pri tom, len o pár domov ďalej, čo by riadny chlap valaškou dohodil, sa v roku 1718 narodil vari najvýznamnejší slovenský vzdelanec 18. storočia, ktorý patril do najužšieho kruhu radcov Márie Terézie, volal sa Adam František Kollár.

Kollár bol skoro vo všetkom Jánošíkov protipól. Narodil sa v rodine schudobneného zemana, ktorý ani nemal na listine potvrdený svoj šľachtický titul. Počas rušných storočí sa rodinné listiny stratili a tak šľachtictvo rodiny nikto nebral vážne. Otec však viedol syna k vzdelaniu a podporoval ho. Mohol aj preto, lebo pôsobil ako zamestnanec rudných baní v Španej doline. Mladý Adam preto mohol študovať na gymnáziu v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici. Tie však stále boli úrovňou prinízko na Adamov talent. Ten si všimla aj cirkev a tak Adam napokon skončil na univerzite v Trnave.

V Trnave vstúpil do rádu jezuitov a mal sa stať kňazom. Pokračoval v štúdiu filozofie a teológie vo Viedni a ako novic pôsobil ako učiteľ latinčiny na jezuitskom gymnáziu v Trenčíne a v Liptovskom Mikuláši, asi štvrť storočia po tom, ako v tom istom meste odsúdili a popravili Jánošíka.

Kollára však veľmi zväzovali pomery v cirkvi, bol priveľmi osvietenský a napokon ešte pred vysvätením za kňaza po dohode s predstavenými vystúpil z jezuitského rádu. Pokračoval ďalej v štúdiu vo Viedni, kde sa zoznámil s osobným lekárom Márie Terézie Gerhardom van Swieten. Na jeho odporúčanie sa stal pisárom a knihovníkom v Cisárskej dvorskej knižnici.

Kollár mal okrem iných dva mimoriadne talenty, ktoré keď sa stretnú v jednej osobnosti, vždy z nej vytvoria mimoriadny zjav. Jednak sa ľahko učil, rýchlo chápal, a jednak vynikal usilovnosťou. Krátko po začiatku knihovníckej dráhy sa pustil do mravčej práce, do ktorej sa nechcelo jeho predchodcom, a vydal monumentálny niekoľkozväzkový kódex všetkých listín a rukopisov uložených vo Viedenskej knižnici (obálka na obrázku nižšie).

Vo svojom čase patril medzi najzbehlejších odborníkov v cirkevnom a občianskom práve, v histórii, filozofii, ale hlavne bol polyglotom. Ovládal latinčinu a gréčtinu, nemčinu, maďarčinu, francúzštinu, prakticky všetky slovanské a viaceré orientálne jazyky (turečtinu, arabčinu, perzštinu, hebrejčinu). Jeho jazykové znalosti ďaleko prevyšovali úroveň „dohovorí sa na cestách“. Sám vydal gramatiky a slovníky niekoľkých orientálnych jazykov, vydal zbierku perzskej literatúry a príležitostne pôsobil ako tlmočník a prekladateľ na cisárskom dvore pri diplomatických záležitostiach v turečtine.

Schopnosťami a usilovnosťou sa prepracoval až na riaditeľa Cisárskej knižnice a do najužšieho kruhu poradcov Márie Terézie. Ako znalca práva aj cirkevných záležitostí ho Mária Terézia požiadala o pomoc pri presadzovaní reforiem v Uhorsku, kde prekážkou bola najmä konzervatívna svetská i cirkevná šľachta. Išlo o nutné zmeny po porážke Rakúska v sedemročnej vojne s Pruskom, keď bolo potrebné dosiahnuť, aby sa uhorská šľachta výraznejšie finančne aj organizačne podieľala na štátnych záležitostiach. Tak vzniklo dielo teoreticky zdôvodňujúce osvietenský absolutizmus O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach.

Kollárove dielo medzi uhorskou šľachtou vyvolalo doslova búrku. Medzi iným totiž kritizovalo oslobodenie šľachty od daní, existenciu šľachtických súkromných armád a tuhé nevoľníctvo. Navrhoval zrušiť nevoľníctvo, zaviesť urbár a zlepšiť postavenie roľníkov, zrušiť šľachtickú vojenskú povinnosť, zdaniť šľachtu, zaviesť náboženskú toleranciu, dať nešľachticom právo vlastniť pôdu a zastávať verejné úrady. Uhorská šľachta vyčítala Kollárovi vlastizradu a útok na zavedené poriadky v krajine. V prvej vlne odporu by Kollár snáď riskoval život, keby sa objavil osobne v Uhorsku. Tak aspoň uhorský snem v roku 1764 v Bratislave na námestí verejne Kollárovu knihu spálil. Mária Terézia tento útok na svojho obľúbenca nenechala bez odplaty. Mesto Bratislava muselo z rozkazu spáliť knihu najzúrivejšieho Kollárovho odporcu a cisárovná uhorský snem rozpustila.

Otázka potenciálnych cirkevných daní, ktorú Kollár v diele nastolil, natoľko znepokojila cirkevnú šľachtu, že dosiahla stiahnutie Kollárovej knihy z obehu a kniha sa dostala na cirkevný index zakázaných kníh. Kollárove naštrbené vzťahy s cirkvou sa týmto dielom trvalo dostali pod bod mrazu. Kvôli odporu cirkvi sa napríklad neskôr Kollárovi nepodarilo založiť po vzore Francúzska aj vo Viedni akadémiu vied. Kollára tiež v Uhorsku nikto, ani neskorší Štúrovci, nezahŕňal do antológií diel a spisovateľov. Pritom Kollár bol nadšeným obhajcom a používateľom slovenčiny, čo sa naplno prejavilo aj v historickom spise Uhorsko a Atilla. Kollárove tu uvedené názory sú úplne kompatibilné s hrdosťou národovcov za rodný jazyk a so Štúrovým panslavizmom.

Cisárska knižnica v Hofburgu – pôsobisko A. F. Kollára

Napriek odporu uhorskej šľachty ostal Kollár trvale v obľube Márie Terézie. Sama sa mu ponúkla za krstnú matku jeho dcérky Terézie a využívala jeho všeobecný rozhľad a hlboké znalosti pri mnohých svojich reformných projektoch. Bol napríklad jedným z hlavných duchovných otcov školskej reformy z roku 1777. Jeho zásluhou sa na nižších stupňoch vzdelávania preferoval rodný jazyk vo všetkých krajinách cisárstva. Mária Terézia menovala Kollára za vrchného riaditeľa – inšpektora všetkých gymnázií cisárstva a uviedla do šľachtického stavu pod menom von Kereszteny.

Zomrel v roku 1783 uprostred svojho času najväčšej súkromnej zbierky kníh.

Zamyslenie: Prečo sa legendou stal zbojník a nie vzdelanec?

Keď si porovnáme životy oboch Terchovských rodákov, tak približne v rovnakom veku sa obaja ocitli v Liptovskom Mikuláši. Jeden ako súdený zbojník, ktorému sa mladý život končí, druhý ako začínajúci učiteľ, ktorému sa len začína dlhá a úspešná vedecká dráha. Obaja boli svojim spôsobom proti šľachtickej vrchnosti. Jeden fyzickou silou a bez zreteľného výsledku, druhý vedomosťami a perom, ktorý tú šľachtu dokázal smrteľne vystrašiť a zanechal za sebou výsledky citeľné dodnes.

A napriek tomu nám ako vzor hodný nasledovania predkladali častejšie Jánošíka ako Kollára. Vari aj preto, že fyzická násilná vzbura je vždy márna a končí na háku. Skutočná sila je vo vzdelaní a intelekte.

Prečo však Jánošík vyhral u Štúrovcov? V Liptovskom Mikuláši na námestí, práve oproti domu, kde Jánošíka vypočúvali, mučili a súdili, stojí rodný dom Janka Kráľa. Osud mladého zbojníka, ktorý nikoho nezabil a podľa ľudovej tradície väčšinu zboja rozdal, zanechal v Jankovi Kráľovi hlbokú stopu. Ako mladík navštevoval miesta, kde sa Jánošík pohyboval a bol jedným z prvých autorov, ktorý spracoval tému umelecky (Výlomky z Jánošíka). Jánošíka ako tému priniesol aj medzi Štúrovcov, niektorí ju rozpracovali ešte do väčšej hĺbky (Ján Botto – Smrť Jánošíkova). Štúrovci boli náturou romantici a tak si za národného hrdinu vybrali romantického hôrneho chlapca. Celkom zabudli, komu môžu vďačiť, že oni sa v ľudovej škole všetci učili po slovensky.

No poučme sa kvôli vlastnému životu. Chceme po sebe ďalším generáciám nechať legendu maľovanú na skle, alebo výsledky, ktoré pretrvajú?

Na záver ešte citát z diela Uhorsko a Atilla, ktorý ilustruje jeho vzťah k rodnému jazyku:

„Ak je niekto rodom Slovák ako ja a podľa môjho príkladu vynaloží trochu času na poznanie ostatných nárečí, veľmi ľahko porozumie jazyk a písmo celého slovanského národa… Toto som chcel zdôrazniť kvôli mojim Slovákom, aby reč a svoj kmeň neprestali milovať preto, ako sa to často stáva, že sú posmievaní takými, ktorí tiež bývajú v Uhorsku…“

Zdroje:

Patrik Kunec: V službách Márie Terézie; v: Historická revue, 5/2017

http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/adam-frantisek-kollar/

http://adamfrantisekkollar.blogspot.sk/

http://www.osobnosti.sk/osobnost/adam-frantisek-kollar-1499

https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/309130-niekedy-stacilo-popravit-knihu/

https://sk.wikipedia.org/wiki/Adam_Franti%C5%A1ek_Koll%C3%A1r

Pôvodne vyšlo: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/2017/05/22/rodaci-5-slovensky-sokrates-adam-frantisek-kollar/ (upravené)

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore