Jean Arthur Rimbaud: Pocit

Pocit

Za modrých večerov ma vyvábi von leto,
šteklený obilím sa pohnem štíhlou trávou,
zasnený ucítim jej sviežosť, nechám vietor,
nech sa mi preháňa nad nemysliacou hlavou.

A neprerečiem nič a nezamierim nikam –
nesmiernou láskou až po okraj naplnený,
a pôjdem ďaleko, ďaleko ako cigán
Prírodou – šťastný s ňou tak ako vedľa ženy.

Preložil Ľubomír Feldek

Ilustračné foto – Marián Moravčík

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore