Ing. Vladimír Lexa st. – aj chemik aj ekonóm

Narodil sa 8. mája 1937 v Bratislave. Vyštudoval Strednú priemyselnú školu chemickú. V roku 1961 získal titul inžiniera v odbore analytická chémia. Študoval aj na Právnickej fakulte UK Bratislava. Docentúru a ašpirantúru si urobil na STU v odbore odvetvové ekonomiky. Človek, ktorý sa, žiaľ, stretal s jednostranným pohľadom na jeho celú rodinu..

 
Aby som pravdivo priblížil dobu, aj podmienky života mladých ľudí, tak to urobím jeho spomienkami. Vo svojom diele Lexove zápisky píše:
„Do zamestnania nastúpil do CHZJD s nástupným platom 1200 Kčs. Družstevný byt s výmerou 80 m2 vtedy stál 28 000 Kčs“.  Dimitrovka v Bratislave mala vyspelé výpočtové stredisko s IBM počítačmi na dierne štítky a tam som sa ako poslucháč IV. ročníka VŠE stretol s aplikáciou VT v reálnom ekonomickom živote, do čoho ma tam zasvätil Ing. J. Štefánek, asistent na Katedre účtovníctva, ktorý tam bol na výrobnej praxi. Jeho zásluhou som zažil reálne situácie, ktoré sa musia riešiť VT, pretože ich náročnosť spracovania by žiadala viacerých pracovníkov. Teda prišlo k úspore pracovníkov. Uplatnil som to v ZSMK Tlmače.
 
O Lexovi st. je dobre známe, že vzhľadom na bohaté skúsenosti s riadením veľkých podnikov bol zástancom existencie plánovania. Dnes sa nezaslúžene zaznáva.  Za podstatné považoval, aby sa dôsledne plánovali investície a aj to aká bude štruktúra ekonomiky a aká bude životná úroveň obyvateľstva. Z tohto hľadiska hodnotí aj postavenie Prognostického ústavu ČSAV, kde pracovali výskumníci „od stola“ a nemali elementárne praktické skúsenosti. Ako riadiaci pracovník svojimi poznatkami veľký slovenský chemický priemysel a spravil ho svetoznámym. Bol veľkým exportérom nielen v rámci RVHP, ale v celej Európe. Vytvoril jedinečný podnikateľský systém. Jeho filozofia bola založená na myšlienke, že iba spokojný zamestnanec, spolupracovník, môže vyrobiť dobrý výrobok. Starostlivosť o pracovníkov sa stala základom podnikovej kultúry a prianie odvetví bolo pre neho sväté.
 
Bol presvedčený aj o potreba zachovania koncernov. Napríklad Slovchémia mohla konkurovať západným koncernom. Rozbili sa však aj koncerny Škoda, ČKD, ZŽS, či ZVS, ktoré mali za sebou aj výskumné ústavy, ktoré pracovali pre uvedené koncerny. V CHZJD sa realizoval vlastný výskum pre oblasť pesticídov, polypropylénových vlákien, gumárenských chemikálií, hnojív atď.  Lexa bol technickým riaditeľom podniku, z ktorej pozície videl potrebnú obsahovú náplň podniku až nadpodnikových zložiek. Zásadne sa k týmto problémom vyjadri vo svojej knihe Lexove zápisky. Na základe skúseností vo všetkých funkciách tvrdí, že svet patrí ukázneným výrobcom. Tak rokoval všade, nielen doma, vo všetkých funkciách.
 
V rokoch 1976 – 1980 pôsobil ako podnikový riaditeľ š. p. Chemolak Smolenice. V rokoch 1980-83 bol námestníkom generálneho riaditeľa VHJ Slovchémia. Po roku 1983 sa stal prvým námestníkom ministra priemyslu SR a dostal na starosť oblasť investičnej výstavby a rozvoja, bol vládnym splnomocnencom pre výstavbu výrobnej jednotky hydrokraku v n. p. Slovnaft Bratislava a antioxidantu CB v n. p. Duslo Šaľa.
 
Nemôžem nespomenúť aj to, že pod generálne riaditeľstvo VHJ Slovchémie, kde bol členom, pracovalo až 55 000 zamestnancov, teda chemický priemysel bol závažným odvetvím ekonomiky SR. Boli tam významné podniky ako CHZJD, Slovnaft, Matador Bratislava, Benzinol Bratislava,  Petrochémia v Dubovej, Chemická závody W. Piecka v Novákoch, Novácke chemické závody, Chemlom Humenné, Chemko Strážske, Chemosvit svit, Gumárne 1. mája Púchov, či Duslo Šaľa. Slovchémia mala 6 výskumných ústavov. V Slovnafte bol Výskumný ústav pre ropu a uhľovodíkové plyny.
 
Jeho hospodárska angažovanosť a bohaté skúsenosti z riadenia podnikov boli faktom, a iste aj preto v rokoch 1986 až 1988 pôsobil ako prvý podpredseda štátnej komisie pre vedecko-technický a investičný rozvoj v Prahe.
 


Znamenalo to, že bol zodpovedný za významné stavby na úrovni federálnej vlády pre celé Československo. Významnú funkciu zastával aj v rokoch 1989 – 2000 keď bol podpredsedom slovenskej vlády a zároveň predsedom Slovenskej komisie pre plánovanie a vedecko-technický rozvoj. Je známe, že sa u nás rozbili koncerny. Konkrétne Slovchémia, ktorá mohla konkurovať západným koncernom. Vzťahuje sa to aj na koncerny Škoda, ČKD, ZŽS, ZVS či iné.
Dogmy alchýmie sa rozpadli, ale hlboké poznatky chemických vied neustále rastú a sa rozširujú. Poznáme aj domácich vedcov chemikov, či už Ilkovič a či J. Forshoffer,  a vieme čo ich inšpirovalo. Už  nemajú budzogáň, ale nároční prístroje a nástroje ako nanoskop. Je za ňu Nobelova cena za chémiu. Vedci sa už celé roky snažili preklenúť obmedzenie optickej mikroskopie a dosiahnuť rozlíšenie lepšie než 0,2 mikrometrov. Až donedávna však neboli úspešní. Eric Betzig, Stefan W. Hell a William E. Moerner, ktorí boli dnes ocenení Nobelovou cenou za chémiu, túto prekážku prerazili a vyvinuli fluorescenčnú mikroskopiu so vysokým rozlíšením.
 
V roku 1991 zavolal Prof. H. Kočtúch  Doc. L. Klinku a mňa a povedal nám, že boli s Pavlendom u Lexu. Či by sme vraj dali dohromady tým a robili výpočty okolo stupňa ekonomického rozvoja. Boli sme o 25 rokov starší, už nebol VÚOP a ani Slovenská plánovacia komisia a hlavne jadro kolegov, ktorý už ovládali metodiku. Bolo to náročné a povedali sme, že toľkých vyhodili zo strany a už ani nevieme, kde pracujú. Teda možno dobrý úmysel Doc. Lexu sa rozplynul.
 
Záverom si dovolím odcitovať slová veľkého nášho odborníka na vedu a na oblasť slovenského chemického priemyslu:
 
„Ďakujem za príjemné predpoludnie „pri kávičke“ ale rád by som doplnil informácie k Lexovi sr. nasledovne: nielen to, že bol iniciátorom vybudovania kombinátu Chemolak v Smoleniciach kde bola zriadená aj prvá spaľovňa nebezpečného odpadu čo splňovala všetky kritériá environmentálnej bezpečnosti, ale Lexa sr. bol aj iniciátorom myšlienky smerujúcej k vybudovaniu kombinátu Duslo v Sali, ( ako náhrada za Chemické závody J. Dimitrova v Bratislave). Duslo pôvodne začínalo iba výrobou kyseliny dusičnej z amoniaku  ku ktorej sa neskôr pridala výroba hnojív typu NPK, ale špeciálne aj technológie organických produktov pre gumárstvo a pre ochranu rastlín.“
 
Ing. Julius Forsthoffer PhD
 
Svojou prácou však to, čo spravil a čo poznáme, spravil užitočným pre všetkých – bol prospešný pre celú spoločnosť. Čo robil? Hlavne múdro riadil. Skultivoval spustnutú pôdu na mnohých dedinách v okolí Smoleníc. obetoval sa svojmu oboru. Mnoho výrobno-hospodárskych jednotiek (VHJ) sa oddelilo od celoštátnych a vznikli slovenské, s územným pôsobením na Slovensku. Boli to stredné články riadenia s generálnymi riaditeľstvami a podnikmi po Slovensku.
 
Zanechal nám dedičstvo v podobe veľkých tovární a závodov. Tým dedičstvom je aj jeho práca a vzdelanie chemika a právnika, ba aj ekonóma.. Patril k tým, čo zušľachtili naše Slovensko. Žiaľ, dnes sme nepokračovali v ním začatej práci a nie sme hrdí na stav nášho chemického priemyslu. Čo som čiastočne uviedol v týchto reminiscenciách, historických súvislostiach z pohľadu dnešného človeka. Nevnášame nový rozmer do jeho potrieb možností.
 
Pavol Országh Hviezdoslav
 
A slovenská tvrdá pôda
Drobno skvitá, šťúple klasy;
sej len do nej, čo sa oddá.
Túžiť možno, ale škoda
od nej žiadať ananásy.

Dovolím si povedať, že starostlivosť o pracovníkov sa stala základom podnikovej kultúry a prianie odvetví bolo pre neho sväté.
Moc a blahobyt národa spočíva na práci jeho občanov je odkaz jeho zápiskov.