Hra Monopoly vznikla ako ukážka deštruktívnej podstaty kapitalizmu

„Kupujte pôdu – nová sa už nevyrába“, znel jeden z bonmotov Marka Twaina. Presne podľa tejto zásady je dobré postupovať v celosvetovo známej hre Monopoly. Mnohé generácie detí sa v tejto hre učili kupovať nehnuteľnosti, zastavať ich hotelmi a inkasovať od spoluhráčov astronomické čiastky za to, že náhodou postavia svoju figúrku na ich políčko.
 
Meno ženy, ktorá túto hru vymyslela, Elizabeth Magie, dnes nepozná takmer nikto. No ona sama by svoju figúrku asi ihneď položila na väzenie, keby vedela, v akej forme sa jej hra dnes rozšírila. Prečo? Lebo jej zámerom bolo medzi ľuďmi propagovať presne opačné hodnoty, než to robí dnešný variant hry.
Magie sa narodila v roku 1866 a celý jej život bol otvorenou vzburou proti súčasným normám a politike. Až do svojej 40-tky sa nevydala, bola nezávislá a hrdá. Neváhala sa vyjadriť aj verejne v tlači. Napríklad uverejnila v novinách inzerát, v ktorom sa predstavila ako „mladá americká otrokyňa“ a ponúkla sa na predaj pre kupca s najvyššou ponukou. Šokovaným čitateľom vysvetľovala, že jej cieľom bolo poukázať na podradné postavenie žien v spoločnosti. „My nie sme stroje“, povedala. „Dievčatá majú rozum, túžby, nádeje a ambície.“
 
No neostalo len pri tejto feministickej vzbure. Magie podrobila tvrdej kritike aj kapitalistický systém vlastníctva pôdy. Tentoraz to však nebolo pichľavou publicistikou, ale vo forme doskovej spoločenskej hry. O inšpiráciu sa zaslúžil jej otec, anti-monopolistický politik James Magie, a kniha, ktorú jej daroval. Tá kniha sa volala Pokrok a chudoba (1879) a jej autorom bol Henry George. Na jej stránkach sa dočítala, že „všetci ľudia majú rovnaké právo na užívanie pôdy a toto právo je také zrejmé ako právo na dýchanie vzduchu – to právo vyplýva zo samotnej existencie“.
 
George v roku 1870 precestoval Ameriku a všimol si, že napriek prudkému celkovému hospodárskemu rastu na mnohých miestach pretrváva zúfalá chudoba. Podľa neho to bolo spôsobené nerovnosťou vlastníctva pôdy, že bieda aj progres takto postupovali ruka v ruke. Preto namiesto opakovania Twainovej výzvy spoluobčanom, aby kupovali pôdu, apeloval na štát, aby pôdu zdanil. Ako to zdôvodňoval? Pretože hodnota pôdy spravidla nevyplýva z toho, čo je na nej postavené, ale z prírodných zdrojov, ktoré ukrýva. Z vody a minerálov, ktoré môžu byť pod jej povrchom, alebo z hodnoty spoločných hodnôt, ktoré sú v okolí: cesty, železnice, výrobné podniky, bezpečné okolie, dobré školy, nemocnice. A argumentoval, že príjmy z daní by sa mali investovať v prospech všetkých.
 
Magie chcela dokázať, že Georgove návrhy sú správne a tak vymyslela hru na majiteľov pozemkov. V roku 1904 si ju dala patentovať. Herný plán bol zorganizovaný do kruhu (čo samo osebe bola vtedy novinka) a tvorili ho ulice a pozemky určené na predaj. Hlavnou inováciou hry však bolo to, že obsahovala dve sady pravidiel, podľa ktorých sa dala hrať.
 
Podľa sady pravidiel, ktorá sa volala „Prosperita“, dostal každý hráč určitú čiastku vždy, keď niektorý z hráčov kúpil pozemok (podľa návrhu Georgea na zdanenie pozemkov podľa hodnoty), a hra sa končila víťazne (pre všetkých!), keď hráč, ktorý začínal s najmenším obnosom peňazí, svoj majetok zdvojnásobil. Naopak, podľa sady pravidiel, ktorá sa volala „Monopolista“, hráči získavali pozemky a dostávali rentu od hráčov, ktorí mali tú smolu, že sa na daný pozemok postavili. Víťazom sa stal ten, čo prinútil všetkých ostatných zbankrotovať (poznávate to?).
 
Cieľom hry dvojice pravidiel bolo, ako vysvetľovala Magie, aby hráči získali skúsenosť, že na rozdiel od súčasného systému zhrabovania pôdy so všetkými dôsledkami, by sa zmenou pravidiel mohli dosiahnuť úplne rozdielne sociálne dopady. Magie o hre povedala: „Pokojne by sa mohla nazývať Hra na život, lebo sa v nej prejavujú všetky prvky úspechov a strát, ako v reálnom svete, a aj cieľ hry je rovnaký ako to, čomu sa ľudstvo prevažne venuje – hromadenie bohatstva.“
 
Hra sa rýchlo stala hitom medzi ľavicovo orientovanými intelektuálmi na univerzitách, vrátane Whartonu, Harvardu a Columbie, a aj v kvakerských komunitách. Niektoré z nich si aj prispôsobili pravidlá a pomenovali ulice podľa svojho mesta. Medzi hráčmi takejto upravenej kvakerskej verzie bol aj istý nezamestnaný menom Charles Darrow. Ten neskôr (1933) takúto upravenú verziu predal hračkárskej firme Parker Brothers a vydával ju za vlastnú.
 
Keď vysvitlo, aké bolo skutočné pozadie vzniku hry, firma Parker Brothers kúpila od Magie patent, ale potom hru upravila a predávala len pod názvom Monopoly. Súčasťou hry bola už len jedna sada pravidiel, a to tá, ktorá vyzdvihovala konkurenciu a dominanciu jedného nad ostatnými. Čo však bolo horšie, v rámci marketingu hry sa tvrdilo, že ju v 30-tych rokoch vymyslel Darrow, predal ju firme Parker Brothers a súčasťou príbehu bolo, že sa vďaka nej stal milionárom. Je iróniou, že k úspechu hry Monopoly prispelo práve vyzdvihovanie hodnôt, ktoré vyznávajú boháči: hromadiť majetok, ruinovať konkurenciu, dominovať.
 
Takže keď vás nabudúce niekto zavolá hrať hru Monopoly, skúste si upraviť pravidlá. Napríklad popri balíčkoch kariet Šanca a Komunita si urobte nový balíček Daň z nehnuteľností, z ktorej bude musieť majiteľ pozemku ťahať, keď mu niekto bude platiť rentu. V akej výške by mala byť daň? A ako by sa mala zaplatená daň rozdeliť? Takéto otázky nepochybne budú viesť k výmene názorov a vášnivým debatám. Ale presne o toto Magie vlastne šlo.

Je pozoruhodné, že nielen samotná pôvodná hra, ale aj jej história je skvelou ilustráciou „hodnôt“, ktoré presadzuje kapitalizmus. Protežuje sebcov, podvodníkov a plagiátorov. Presne to totiž urobila firma Parker Brothers, keď zatajila skutočnú autorku hry. Ale náhoda predsa len zariadila, že pravda vyplávala na povrch.

Začiatkom 70-tych rokov profesor ekonómie Ralph Anspach vymyslel vlastnú modifikáciu hry a nazval ju „Anti-Monopoly“. Hráči pri nej majú za cieľ poraziť veľké korporácie. Hra má tiež niekoľko variantov na modelovanie rôznych typov koncentrácie kapitálu. Anspach však nemal ani potuchy o Elizabeth Magie. Dozvedel sa o nej až potom, keď ho firma Parker Brothers zažalovala za porušenie autorských práv. Pri príprave svojej obhajoby Anspach našiel pôvodný patent na hru od Magie. To mu jednak pomohlo vyhrať spor s Parker Brothers, a jednak ho to inšpirovalo k napísaniu niekoľkých kníh o kolosálnej lži okolo hry Monopoly.

Príbeh hry Monopoly pre nás môže byť zdrojom mnohej inšpirácie. Ako v nedávnom článku https://belobog.sk/pristupili-sme-na-ich-hru-o-nase-zivoty/ napísala Devana, nemusíme hrať hry, ktoré nám systém vnucuje. Ba naopak, snažme sa vypracovať si vlastné, ktoré nám budú pomáhať rozvíjať sa a prežiť krajší život. Skúsiť to na spoločenskej hre so zmenenými pravidlami je dobrý začiatok.

Na záver ešte uvediem citát Elizabeth Magie z jej knihy Pôda a sloboda z roku 1940:
Za čo stojí naša životná filozofia, ak neurobíme všetko, čo sa dá, aby sme ju uviedli do života? Vedieť svoje jednoducho nestačí. Niekedy o tom rozprávať alebo príležitostne niečo napísať v úzkom kruhu, to tiež nestačí. Ak chceme vytýčiť nejakú cestu, musíme urobiť niečo veľké. Žijeme v kritických časoch a je potrebné konať radikálne.

Ďalšie zdroje o histórii hry Monopoly:
https://brewminate.com/monopolys-lost-female-inventor-progressive-elizabeth-magies-landlords-game/
https://www.henrygeorge.org/dodson_on_monopoly.htm
https://boundarystones.weta.org/2016/04/21/no-monopoly-monopoly
https://landlordsgame.info/Strategic_Play/LLG06_Replica/LLG06_Replica_Signup.html