HOR, HVIEZDA MOJA, NEPADAJ

Ilustračný obrázok: Wikipedia

Hor, hviezda moja, nepadaj.
Vypusti lúče studené.
Veď tam za múrmi večnosti
Srdce už živé nebije.

Ty žiariš klasmi augusta
Pohládzaš poľnú tíšinu
Mnou chvenie teraz lomcuje
Jak žeriavy keď nevzlietnu.

O čosi vyššie zdvíham zrak,
Nie pre lesy tam za kopcom
Počujem známu pieseň pieť
Pre otcov kraj a otcov dom.

I jeseň tichá zlatistá,
Prelieva z briez lepkavý mok,
Čo ľúbili a sklamali,
V horúcich slzách na lístok.

Ja viem. Ja viem. Už čoskoro
Nie vinou mňa, nie cudzinca
Pod nízkym plotom smútočným
Čaká ma posteľ z kameňa.

Láskavý plameň pohasne,
A srdce obráti sa v prach.
Priatelia pomník postavia
S veselým veršom na perách.

Počúvať reči trúchliace
Za seba by som povedal:
Jak pijan krčmu miluje,
Svoju zem a vlasť miloval.

Sergej Jesenin 

Preklad : Sonka Valovič Sazama

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore