Ilustračný obrázok: torden.sk

„Čo sa nám to všetkým stalo? Chceme ešte ostať ľuďmi? Chceme vôbec prežiť, alebo sa stať zabudnutou mŕtvou civilizáciou a planétou?“ boli moje prvé myšlienky po prečítaní si jedinečnej knihy Ivana Antonoviča Jefremova „Hodina býka“.

Hneď  v prvých okamihoch, keď som sa začítala do jej slov, zaplavil ma zvláštny a dôverne známy pocit.  Pochopila som, že aj táto kniha sa stáva „osudovou knihou môjho života“. Vďaka nej som sa začala uisťovať  v tom, že  sa moja životná filozofia a cesta za poznaním uberajú správnym  smerom. Odrazu som na stranách knihy dostávala odpovede aj na ešte nevypovedané otázky, ktoré mi vírili mysľou. Otázky, ktoré sa mnohí  ľudia odnepamäti  boja vysloviť, kvôli živočíšnemu strachu z priamočiarych odpovedí. Tých odpovedí, ktoré človeku ukážu kým a čím v skutočnosti je.

Každá doba má svojich  géniov  a velikánov, ktorí často kvôli svojej intelektuálnej, duchovnej  a mravnej vyspelosti ostávajú spoločnosťou nepochopení a odmietaní.  Často sa stávajú pre  samozvaných mocných sveta nepohodlní a preto bývajú prenasledovaní, či odstraňovaní.  Jedným z nich je aj Ivan Antonovič Jefremov, profesor paleontológie a významný predstaviteľ ruskej literatúry, ktorý sa venoval písaniu historickej a najmä vedecko-fantastickej literatúry.

Ivan. A. Jefremov svojimi  dielami posunul hodnotu žánru vedecko-fantastickej literatúry na novú, nepoznanú, filozofickú úroveň. Jej vrchol je dosiahnutý práve v románe „Hodina býka“.

V pútavom príbehu, ktorý  sa odohráva v ďalekej budúcnosti je opísaná  nielen naša minulosť, súčasnosť, ale aj nádej na vznik novej vyspelej ľudskej, sociálne spravodlivej spoločnosti.

Nádej, ktorá sa vinie celým príbehom. Nádej, ktorá je v skutočnosti filozofiou ľudskosti, mravnosti a lásky.

Dej románu sa začína prológom – úvodom, ktorý sa odohráva v ďalekej budúcnosti Zeme.  V škole tretieho cyklu sa študenti počas vyučovania dozvedajú podrobné informácie o expedícii hviezdoletu Temný plameň, ktorá sa zo Zeme vydala na preskúmanie neznámej planéty nazvanej vedcami  Tormans. Planétu pomenovali  podľa mýtu o planéte plnej bolesti a utrpenia, zrodenej v Hodine býka – dve hodiny po polnoci cit: „Tak sa v starých časoch nazýval pre človeka najtiesnivejší čas krátko pred svitaním, keď vládnu démoni zla a smrti.“

Zem  a ľudstvo  samotné v čase vyslania na expedície na Tormans  prešli dlhým vývojovým štádiom. Od Éry rozkladu sveta až po Éru podaných rúk, keď ľudstvo spolu s planétou a jej biosférou žili v symbióze a súlade v sociálne a ľudsky spravodlivej spoločnosti.

Správa o novoobjavenej planéte vyvolala záujem pozemšťanov práve preto, lebo ju s veľkou pravdepodobnosťou osídlili nespokojenci, ktorí odleteli zo Zeme v troch hviezdoletoch v Ére svetového zjednotenia. Obyvatelia Zeme, ktorí odleteli naslepo zo svojej rodnej planéty,  vďaka veľkej náhode objavili novú planétu, na ktorej mohli prežiť a založiť novú civilizáciu.

Áno, posádka hviezdoletu Temný plameň našla novú civilizáciu ľudí, ktorá  však žila v tzv. „Infernálnom stave“. Civilizáciu veľmi podobnú tej našej súčasnej, ktorá prežíva svoje vlastné inferno a nevyhnutný rozklad, ktorý speje k jej zániku.

Civilizácii na Tormanse panuje „Rada štyroch“  na čele s vládcom  Čojo Čagasom.  Planéta je kvôli nenásytnosti oligarchistických vládcov vydrancovaná a nedokáže uživiť obrovský počet obyvateľstva. Preto sú obyvatelia sú rozdelení na dve kategórie. „Dlhožijúcich“, vzdelaných  vedcov, lekárov, či umelcov, ktorí sú považovaní za „nadradenú triedu“. Triedu,  ktorá „pracuje“ v prospech planéty a pre rozvoj obyvateľstva. A na „Krátkožijúcich“, nevzdelaných, málo potrebných ľudí, ktorí sú využívaní iba na prácu. Títo žijú síce svoj život v určitej bezstarostnosti a v neviazanej zábave, ale vo veľmi mladom veku, dvadsiatich piatich rokoch musia podstúpiť nútenú eutanáziu v Chráme jemnej smrti. Obyvatelia Tormansu žijú v bezvýchodiskovom stave totality, klamstva, vzájomnej nenávisti a strachu. Boli im zámerne vytvorené nové dejiny tak, aby ich žiadnym spôsobom nespájali s rodnou planétou Zem a nový náboženský kult, aby boli ešte viac rozdeľovaní a zotročovaní. 

Nie, nebudem veľa písať o pútavom deji románu. Ale rada by som napísala o myšlienkach v ňom, ktoré sa mi zaryli do mysle aj duše ostrosťou diamantu a zanechali v nich hlboké stopy. Sú to v skutočnosti práve tie odpovede na nevypovedané otázky mnohých ľudí.

Prvým takým momentom je rozhovor veliteľky expedície Phay Rodisovej  s Tscheddy  Daeinovou   o pôvode Inferna, ktoré bolo  na Zemi miliardy rokov vytvárané prirodzeným výberom.  Prežili tí najsilnejší a najschopnejší jedinci svojho druhu a boj o život a prežitie sa stal normou. Tými istými pravidlami sa začal riadiť aj ľudský druh, ktorého fyzická aj duševná  existencia sa kvôli strachu zo smrti obmedzila iba na prežívanie  namiesto skutočného života.

Z histórie, ale aj súčasnosti vieme, akým spôsobom bola a je spoločnosť ovplyvňovaná kultom smrti. Mnohé civilizácie boli priam posadnuté posmrtným životom, ktorému podriaďovali pozemské bytie človeka. Svety mŕtvych a Peklo, v ktorom si mal človek odpykávať trest za svoje hriechy a zlyhania sú nástrojmi, ktoré udržiavajú ľudstvo a celú planétu v trvalom infernálnom stave.

Ďalším veľmi silným momentom je  návšteva Phay Rodisovej  v tajných komnatách vládneho paláca. Tam vládcovia celé stáročia ukrývali artefakty, ktoré priviezli ich predkovia v hviezdoletoch z rodnej Zeme. Robili to preto,  aby novú planétu a civilizáciu so Zemou nič nespájalo.

Phay Rodisová sa tam dozvedá nové informácie o histórii ľudstva, ktoré sa pre nové generácie na Zemi už nezachovali.  Ukazovali hrôzy „Inferna“ v dávnej a menej dávnej histórii Zeme. Inferno, v ktorom ľudský život nemal žiadnu hodnotu a ľudia boli krutým a neľudským spôsobom zotročovaní a vraždení. Inferna, v ktorom bol človek vykorisťovaný iným človekom a držaný v mentálnom otroctve ako zviera na reťazi.

Áno, strach zo smrti a rôzne druhy otroctva a najmä sofistikované mentálne otroctvo, vytvárajúce z človeka už iba bezduchého konzumného  tvora, ktorý skonzumuje bez reptania všetko, čo mu jeho vládcovia predhodia, vytvára stav  nekončiaceho utrpenia, beznádeje, bezvýchodiskovosti.

Takýto dlhotrvajúci infernálny stav potláča v ľuďoch „božiu iskru“ a tvorivého ducha. Potláča  prirodzené ľudské dobro, ľudskosť a nádej na zmenu.

Veď ako môže budovať a vytvárať lepší a nový svet pre Človeka jedinec, ktorému je od útleho detstva rôznymi spôsobmi vštepované, že jeho ľudská podstata je zlá a kvôli tomu musí zažívať „Peklo“ a trpieť už na Zemi?  

V skutočnosti je to vedomé popieranie lásky, ľudskosti, prirodzenej mravnosti,  dobra a múdrosti, ktoré dávajú Človeku vnútornú slobodu.

A práve vnútorne slobodný, mravne  a ľudsky vyspelý  Človek vie, akú hodnotu má život, nielen ten jeho, ale aj život, ktorý ho obklopuje. Takýto Človek hľadá možnosť a spôsoby, ako zmeniť dlhodobý infernálny stav ľudstva a planéty.

Za ďalšie veľmi dôležité myšlienky v knihe považujem rozhovor Phay Rodisovej s inžinierom Taelom v záhradách Coamu, kde mu Phay vysvetľuje podstatu  vládnutia oligarchického systému  a následného zotročovania ľudstva. Ale čo je dôležitejšie aj cestu a spôsob, ako sa vymaniť spod jeho nadvlády, cit:

„Podľa dialektických zákonov opačnej strany je železná pevnosť oligarchického režimu súčasne veľmi krehká. Treba preskúmať jej uzlové spoje, aby sa na ne mohlo systematicky zaútočiť a celá stavba sa rozsype bez ohľadu na zdanlivú monolytnosť, pretože sa udržiava iba strachom – zdola  až nahor. Z toho vyplýva, že treba malú skupinu ľudí, mužných, smelých, múdrych ľudí aby rozbilo oligarchiu a veľmi veľa jednoducho dobrých ľudí, aby vybudovali skutočnú spoločnosť.

Kniha „Hodina býka“ je plná vzácnych myšlienok a poznania, ktoré by malo byť prirodzenou súčasťou mravne a duchovne vyspelého jedinca. Žiaľ, v súčasnosti  žijeme  na našej planéte v skutočnej „Ére rozkladu“. Rozkladu spoločnosti, mravného úpadku, duchovnej roztrieštenosti človeka. To všetko znásobuje hlboký a zdanlivo nezvrátiteľný „Infernálny stav“ nielen ľudstva, ale celej planéty.

Tento stav je dosiahnutý spomínaným mentálnym otroctvom ľudstva, ktorým je tvrdo potláčaná podstata človeka. Sofistikovanosť a zákernosť tohto druhu otroctva spočíva v tom, že ľuďom sú neustále podávané vládnucou elitou  čiastkové informácie, ktoré sú definované ako „vzdelanie“. Ľudia tak v súčasnosti majú veľa vedomostí, dostávajú veľké množstvo informácií, ale v skutočnosti ich nedokážu plne využívať na vlastný rozvoj. Pretože samotné vedomosti neznamenajú múdrosť. Väčšina ľudí dosiahnuté vedomosti využíva len na vlastné obohatenie.  Nevyužíva ich  v prospech celej spoločnosti, na jej napredovanie  a ani na vlastný duchovný rast. Výsledkom tohto mentálneho otroctva je,  že ľudia strácajú schopnosť tvorivo  myslieť. Nedokážu  si spájať súvislosti a preto sú ľahko ovládateľní a manipulovateľní, presne tak ako na planéte Tormans v románe „Hodina býka“.

Ak chce ľudstvo nájsť východiská z „Infernálneho stavu“ v ktorom ho držia „mocenské elity“ malo by si začať klásť otázky:

„Čo sa nám to všetkým stalo? Chceme ešte ostať ľuďmi? Chceme vôbec prežiť, alebo sa stať zabudnutou mŕtvou civilizáciou a planétou?“

Odpovede na svoje otázky, ale aj vzácne  myšlienky, ktoré sú základom riešenia zdanlivo neriešiteľných problémov ľudstvo už má. Len je potrebné znova ich nájsť a pochopiť.

Devana

Hodina býka

Autor: Ivan Antonovič Jefremov

Preklad: Iva Vranská Rojková

Jazyková úprava: Vanda Rybanská

Grafická úprava: TORDEN

Obálka: Lea Turcerová

Knihu vydalo vydavateľstvo TORDEN

Právne vyhlásenie

Celý obsah tohto článku, ak nie je výslovne uvedené inak, je chránený autorským zákonom. Pri akomkoľvek použití je nutné uviesť meno autora, názov a zdroj (Belobog).

Pri interpretácii obsahu sa predpokladá primerané všeobecné vzdelanie a zdravý rozum.

1 názor na “Hodina býka”

  1. Skvělá Jefremovova knížka a vrcholně aktuáln pro nás dnes – stejně jako byla velmi aktuální pro lidi v tehdejším Sovětském svazu před pár desítkami let. Díky za připomenutí! Sáhnu po ní – právě dočíták Hillermannův “Tajný trumf”.
    st.hroch

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WC Captcha − 1 = 7

Scroll to Top