Havran a Vlk

Ilustračný obrázok: Sonka Valovič Sazama

Čukotský folklór, príbeh rozpovedaný v roku 1948 miestnym 20-ročným obyvateľom z Mečigmenskoj tundry, zapísaný sovietskym lingvistom P. J. Skorikom, publikovaný pre verejnosť prvýkrát.

Raz sa Havran šmýkal dolu horou. A tu prišiel k nemu Vlk a vraví: ,,A nu-ka, budeme sa šmýkať spolu.“

,,Oj, čo ty, veď spadneš do vody!“, hovorí mu Havran, na čo Vlk oponuje: ,,Veru nespadnem!“

A tak Havran súhlasil.

Šmykol sa Vlk z hory a bác do vody! Kričí z plných úst: ,,Braček! Braček! Vytiahni ma z vody von! Prinesiem ti celé stádo myší!“

Havran mu však odpovedá: ,,Nie!“

Vlk kričí z plných úst ďalej: ,,Braček! Braček! Vytiahni ma z vody von! Prinesiem ti celé stádo sysľov!“

A Havran zasa svoje: ,,Nie!“

Vlk však kričí z plných úst viac a viac: ,,Braček! Braček! Vytiahni ma z vody von! Prinesiem ti kašu s veľkou lyžicou!“

Tu sa Havran zaradoval: ,,Oj! Čože si to braček nepovedal skôr, a mrzneš v chladnej vode?!

Vytiahol ho von a vyžmýkal mu vodu z bielej srsti. 

Vlk mu hovorí: ,,Vidíš, ako som ťa oklamal!“

Nahneval sa Havran: ,,Čo sa dá robiť! Pamätaj však – odteraz ti viacej veriť nebudem!“

Vlk sa pýta: ,,A kam teraz letíš?!

Havran na to: ,,Vysoko hore, rovno za svetlom!“

Vlk premýšľa a Havran pokračuje: ,,A ty bratku, kamže pobežíš?“

,,Presne tam, kde sa stmieva!“

A odvtedy sa vydali každý vlastnou cestou.

ZDROJ:

МЕНОВЩИКОВ, Г. А. 1974. Сказки и мифы народов Чукотки и Камчатки. Москва: Наука, c. 345 – 346.

Preklad: Sonka Valovič Sazama

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore