Globálna nerovnováha,  klesajúca hegemónia a potreba nového riešenia (rekonštrukcia vlády nepomôže)

Moja úvaha bola iniciovaná rozsiahlym článkom p. Hvozdíka „Stredná Európa nachádzaná a opätovne strácaná“, v Slovenskom slove. Ide totiž menovite aj o ekonomické problémy. Pozrime si problém hlbšie. Čitateľa nebudem zaťažovať číslami o nerovnováhach v EÚ, a to hlavne číslami z rovnice rovnováhy, lebo som ich už viackrát uverejnil, a to stav nerovnováhy na príklade ekonomiky USA.

 
Čísla iba konštatujú ale treba povedať čo bolo a čo robiť. Opäť som si pozrel štatistiky viacero krajín, pomerne podrobne. Nič povzbudzujúce. Ide mi totiž o to, aby si čitateľ uvedomil, že ekonomická kríza z rokov 2007-09 stále ukazuje svoje dôsledky, a to či už v nezamestnanosti v ekonomikách EÚ, pomalej rekonvalescencie ekonomík západného sveta, či v nedostatku tvorby zamestnanosti a nakoniec problém s dlhovou krízou všetkých krajín EÚ. Týmito štyrmi efektami sú najviac postihnuté USA a krajiny EÚ. Masová nezamestnanosť, dlhová kríza a deficity účtu platobnej bilancie, volatilita finančných trhov  znemožňujú ekonomický pokrok, teda  obnovu ekonomickej sily USA aj EÚ.
 
Výhľady ekonomického rastu sú nízke a kríza dôvery, zdá sa, vplývajú negatívne aj na úroveň ich investovania. Nuž a takýto scenár logicky priam vnucuje klesajúci trend pre doposiaľ najlepšie ekonomiky na svete a aj klesajúcu hegemóniu USA. Píše o tom viacero autorov. Naopak, čo doma nedoceňujeme, vzmáhajú sa viaceré ekonomiky, menovite Čína a BRIC. Majú trvalý rast a zdá sa, že sú už dávno za krízou z roku 2007/9. Tá ich totiž ani nepostihla tak zle ako EÚ a USA. To si treba uvedomiť. Mohol by som sa v mojej úvahe sústrediť na to, aby som ten pokrok, obnovu, z krízy dokumentoval. Možno.  Iba tvrdím, konštatujem, že sú už od nej ďaleko. Mojim cieľom je akási výzva po novej ekonomickej paradigme a možnej novej svetovláde.
 
Koreňom tejto krízy v EÚ a v USA sú, povedal by som, striktne vonkajšie fakty vzhľadom na ich systémy, a predovšetkým sa týkajú (menovite) špecifickej cesty  týchto dvoch ekonomík, na ktorú nastúpili po roku 1970 (USA) a od začiatku deväťdesiatych rokov (EÚ). Zlá cesta sa vzťahuje na extrémnu financializáciu v USA a v EÚ; zisky vyleteli a mzdy sú v stagflácii, o čom hovoria vedecké príspevky Euro Group, ktorej som bol členom cca 15 rokov. V čom je podstata? Je to téza o minimalizácii úlohy štátu (zníženie jeho úlohy), čo bolo spojené s požiadavkou, že finančný systém štátu treba doregulovať; finančné aktivity a portfólio investícií by mali špekulačne „lietať“ po celom svete, čo bolo hlavnou teoretickou paradigmou (Mikloš) už počas posledných 30 rokov. Tá paradigma vytvorila známy pojem bubliny a globálne sú to známe Ponziho schémy, čo je druh podvodnej investičnej operácie, ktorá sľubuje neuveriteľné výnosy v krátkej dobe. Výnosy nie sú vytvárané reálnymi finančnými operáciami (tokmi), ale sú vyplácané z investovania nových vkladateľov, ktorá sa stala priam mamonou v roku 2008.
 
Táto paradigma spôsobila na trhoch tovarov a služieb, teda reálnych trhoch, nedostatok produktívnych investícií hlavne po vzbĺknutí bublín v nasledujúcich rokoch na Západe, hlavne v USA. Hlad po úsporách a globálne nerovnováhy charakterizované veľkým deficitom v krajinách Západu. A prebytok v Ázii (hlavne v Číne) a v iných rozvíjajúcich sa ekonomikách. A tak tvrdím že, opačne, voči nedávnym prísnym politikám (austerita) v USA sa ukazuje ako veľká potreba novej formy vlády, jej zainteresovanie, je potrebné, aby sa udržal agregovaný dopyt stabilný, aby sme zabezpečili plnú zamestnanosť (možnú) a vytvorili transparentný finančný sektor, ktorý bude slúžil reálnej ekonomike a posúvať vpred,  povzbudzovať produktívne investície. Okrem toho, zdá sa, že na globálnej úrovni dva hlavné fakty, úlohy negatívne ovplyvňujú trhy: 1) chýba nezávislá internacionálna mena a 2) nestabilita jedného z najväčších globálnych trhov, Eurozóna. Prvá potrebuje širšie medzinárodné riešenie a druhá potrebuje adekvátne politické reakcie ( zodpovednosť, na úrovni EÚ hlavne v novej integrácii). Toto je neorané pole pre naše ekonomické fakulty.
 
 
Záver,  ba rekapitulácia
V tomto príspevku som tvrdil, sa žiada nová úroveň zaangažovania sa vlády a hospodárska či až verejná politika  musí byť nová, aby sme sa z krízy dostali von. Malo by to byť spojené s novou svetovládou a radikálnou zmenou medzinárodného poriadku, ktorý bude znamenať aj novú menovú jednotku. Aj v USA aj v EÚ sa žiada široký program riadenia agregovaného dopytu, príslušnej politiky práce a aj politiky zamestnanosti sú ozaj potrebné. To by znamenalo plnú zamestnanosť a akési zdieľanie vzájomného zisk z produktivity. Asi koordinovaná trhová ekonomika taká aká je dnes známa vo Švédsku, či severských krajinách je možným dnešným príkladom a na báze toho  národné riešenia a globálne vládnutie môže poskytnúť zaujímavé riešenia, poučenia. Vláda evidentne nezvláda správu štátu a tým najbezcitnejším spôsobom škodí občanom.
Z povedaného teda vyplýva, že rekonštrukcia vlády nepomôže. Ba aj to, že kým nebude preskúmaná zodpovednosť každého člena vlády súčasnej aj minulých, kým nebude prešetrená zodpovednosť orgánov tretieho piliera štátnej moci a kým nebude otvorená diskusia o zmene volebného systému, dovtedy nemôžeme ani dúfať, že sa situácia zmení k lepšiemu.
 
Potreba objektívneho poznania prevratných a zároveň rozporuplných globalizačných premien je zo dňa na deň akútnejšia. Sme na civilizačnom rázcestí, na ktorom sa musí ľudstvo rozhodnúť, ktorým smerom sa vydá.