Esencie existencie Evy Frantinovej (recenzia od Pavla Janíka)

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 49 krajinách.

Akrobatické literárne výkony Evy Frantinovej neprehliadnuteľne obohacujú tvorivý register modernej českej poézie i prózy. Z osobitostí jej eruptívnej osobnosti tryská nepretržitý prúd mimoriadne pôsobivej nápaditosti a strhujúcich intelektuálnych prienikov pod povrch ľudskej individuálnej i spoločenskej existencie. Jej nadčasovú pozíciu adekvátne odzrkadľoval i predznamenával už pred dvoma dekádami rešpektovaný internacionálny edičný projekt encyklopedického charakteru Literatura s hvězdou Davidovou (II. zväzok, Votobia, Praha 2002), ktorý zostavili kompetentní znalci vedení vynikajúcim bádateľom Alexejom Mikuláškom.

Organickú súčasť empirických východísk nevšedného talentu Evy Frantinovej predstavuje niekoľko dôležitých psychologických a sociálnych okolností. Nesporne k nim prináležia trúchlivé ozveny tragických udalostí z obdobia holokaustu (šoa), ktoré nezmazateľne poznačili osud jej predkov a nezameniteľne podmienili autorkino vnímanie sveta. V jej tvorbe tiež výrazne cítiť živé impulzy českej kultúry a najmä nerozlučnú spätosť s autentickými duchovnými tradíciami pražského umeleckého prostredia. V kreatívnom spektre má svoje neodmysliteľné miesto nespútané pulzovanie vlastnej ženskej prirodzenosti. V neposlednom rade k autorkinej svojbytnosti prispieva jej intenzívny vzťah k hudbe, ktorý sa spája s jej odbornou prípravou na konzervatóriu, kde absolvovala hru na husliach.

Eva Frantinová cieľavedome preukazuje svoje poetické predpoklady a spisovateľskú obratnosť aj v názvoch básnických zbierok, ktoré dokumentujú suverénnu invenčnosť – Noci bez krajnic (Mladá fronta, 1979), Brýle pro jestřáby (PmD, Mníchov 1992), Vzkaz bosé stopy (Alfa Omega, 1999), Beseda pro jeden hlas (Alfa Omega, 2000), Azbestové mosty (Prospektrum, 2005), Mobily derou peří (Protis, 2008), Kapesní déšť (Printia, 2011), Z hvězdy pod okap (Periskop, 2011), Sešívaný cherubín (Periskop, 2013), Časovaná růže (Periskop, 2015), Nerozstříhaný život (Periskop, 2018).

.

Autorkina lyrická vynachádzavosť rezonuje aj v príťažlivých pomenovaniach prozaických publikácií – Prstem po mapě těla (Host, 1999, prvé vydanie, Host, 2003, druhé vydanie), Kosti jsou vrženy (Futura, 2000), Hudba psaná pro měděný drátek (Cherm, 2001), Vteřinové romány (Orego, 2002), Praha dvouvěžatá (Host, 2003), Srolované sny (CZ Books, 2004), Pod pokličkou… (Futura, 2008), Nehybný ráj (Gimli, 2008).

Pestrú paletu autorkinej tvorby reprezentujú aj jej diela uverejnené v antológiách Granátové jablko (Mladá fronta, 1986), Peřeje (SNK, 1980), Kletba (Bělehrad 1999), Terče mezi terči (Orego, 1999), Na druhém břehu (Orego, 2002), Královny slz a ostružin (Van Aspen, 2010).

V naznačených súradniciach osciluje aj najnovšia kniha Evy Frantinovej Srdcové pleso (Weber GSW, Praha 2020), ktorej editorom je popredný český básnik európskeho významu Karel Sýs. Na ilustráciu uveďme aspoň niekoľko výstižných básnických názvov jednotlivých poetických textov – Padajíci nápady, Kosti se obnosily, Dým spálené minulosti, Vlasovací právo, Báseň tkaná na nouzovém stavu. Aj citovaná malá prehliadka zvrchovane potvrdzuje autorkinu schopnosť bravúrne reagovať na intímne, spoločenské i filozofické výzvy ľudského jestvovania.