Dvaja bratia a havran

Ilustračný obrázok: Sonka Valovič Sazama

(eskimácka mytologická rozprávka)
Hovoria, že bolo tak. V dedine Unazik žili muž so ženou, mali dvoch malých synov. Muž
ochorel a za krátky čas zomrel. Ťažko bolo žene s dvomi deťmi. Dozvedel sa o tom človek,
ktorý si hľadal ženu. Prišiel do dediny, vzal si ju za manželku, osvojil si obe deti a odviezol
ich do svojej dediny Sireniky. Doma takto povedal chlapcom: ,,V tejto dedine sú veľmi zlí
ľudia. Keď budete chodiť cez deň okolo ich zemľaniek, chytia vás a zbijú. Preto každé ráno
choďte do hory ešte za tmy a zdokonaľujte sa s svojej sile.
Otčim synkom však nepovedal pravdu. V dedine žili dobrí ľudia, smelí lovci. No otčim
chcel, aby jeho adoptovaní synovia tiež boli silnými a smelými lovcami. A tak chlapci každý
deň zrána chodili do hory za tmy a zdokonaľovali sa v sile.


Prešlo niekoľko rokov, vyrástli bratia, stali sa z nich najlepší lovci, Nebolo dňa, kedy by
každý z nich nepriniesol zver. Jedného dňa odišli loviť na more. Otec im neraz hovoril, aby
nechodili ďalej ako ostatní lovci. Teraz sa však vybrali za mrožom, nie a nie ho uloviť.
Nakoniec ho chytili až za stmievania. Keď sa už chystali vrátiť domov, mladší brat pozrel
smerom k pobrežiu.
,,Odtrhli sme sa!“, zakričal.
Nechali mroža na ľade a rozbehli sa k brehu. Dobehli na kraj ľadu, ale medzera medzi
kryhou a pobrežím sa zväčšila natoľko, že ju už nebolo možné preskočiť. Spustil sa silný
vietor, tlačí kryhu na široké more, ktorá sa začína prebárať do vody. Bratia sa rozbehli do
stredu kryhy na širší ľad, tam vyryli do ľadu úkryt a čakali, kým sa vyčasí.
Mladší brat hovorí: ,,Aby sme nečakali na pomalú smrť, sprav hocijaký zázrak!“
Starší brat začal bubnovať na ľad ako na bubon a pod údermi začal spievať pieseň. Ako
tak spieva, mladší brat počuje prichádzať z diaľky hlas havrana. Keď dospieval, pýta sa brata:
,,Nič si nepočul?“ Hoc aj mladší brat niečo počul, odpovedá: ,,Nie, nič som nepočul.“
Znova začal spievať a bubnovať na ľad. A mladší brat opäť počuje hlas havrana, tentokrát
však blízko. Aj starší brat počul havrana, ale spýtal sa ešte raz: ,,Nič si ani teraz nepočul?“
Mladší brať však odpovedal rovnako.
A tak znova začal spievať tretí krát a bubnovať na ľad. Tentokrát hlas havrana bol úplne
blízko, nebolo možné ho nepočuť. Starší brat sa však opäť pýta brata: ,, Nič si nepočul?“, a on
odpovedá: ,,Nie, nič som nepočul.“
Priletel havran a zakrákal pri nich: ,,Kar-r, kar-r, kar-r!“

Starší brat odpovedal havraním hlasom: ,,Kar-r, kar-r, kar-r! Nie, neurobím tak, brata
neopustím!“
Mladší brat sa pýta: ,,Čo povedal havran?“
Starší odpovedá: ,,Havran povedal, že zachráni iba mňa samého.“
Havran znova zakrákal: ,,Kar-r, kar-r, kar-r!“
Starší brat mu odpovedá havraním hlasom: ,,Kar-r, kar-r, kar-r! Skús!“
Mladší brat sa pýta: ,,Čo povedal havran?“
Starší odpovedá: ,,Povedal, že sa pokúsi zachrániť nás oboch. No na ceste je iba jedna
veľká kryha, ktorou možno prejsť. Pôjdeme!“
Vyšli z ľadového úkrytu. Starší brat prikázal mladšiemu ľahnúť si na ľad tvárou nahor.
Mladší brat si ľahol, starší ľahol na neho a prikryl mu tvár kuchliankou. Odtrhli sa od ľadovej
kryhy a vyleteli nahor. O nejaký čas sa pozreli okolo seba a vidia: ocitli sa na vysokej skale
uprostred havraních hniezd. Zišli zo skaly a pobrali sa domov.
Medzitým domáci hádali, čo sa stalo s oboma bratmi. Zavolali z celého okolia šamanov.
Jedni hovoria, že bratia na mori zahynuli. Druhí hovoria, že sú živí. A tretí čakajú na odpoveď
od duchov-strážcov. Mládenci sa zatiaľ priblížili k domu, k svojej zemľanke. Počujú vravu
ľudí, svojho otca spievať a hovoriť: ,,Poslal som svoju pieseň na ľad, odtiaľ počujem hlas
havrana.“
Opäť zaspieval, prestal a hovorí: ,,Poslal som svoju pieseň na ľad, havran tam zaletel,
počujem jeho hlas.“
Potom otec tretí krát zaspieval, opäť prestal a povedal: ,, Keď som spieval a stíchol,
havran mi povedal, že ma odnesie na sever, do ľadu. A tak som tam letel, na ceste ku kryhe
som si oddýchol, potom znova letel, opäť oddýchol, až som sa ocitol v havranom hniezde. No
možno som sa zmýlil.“
Počúvajú bratia svojho otca spievať a hovoriť: ,,V havranom hniezde som si oddýchol.
Vyletel som na skalu, spustil sa k tundre a vrátil sa domov, do zemľanky.“
Otec sa prudko otočil a šiel rýchlo do zemľanky, našiel v nej oboch synov a silno ich
vyobjímal. ,,Ako ste sa dostali z ľadu?“, pýta sa.
Mladší syn odpovedá: ,,Prečo sa pýtaš, keď si svojimi očami všetko videl?“
A od tých čias bratia nikdy nešli ďalej na more ako ostatní lovci. 1

Preklad: Sonka Valovičová Sazama

1  МЕНОВЩИКОB, Г. А. 1974. Сказки и мифы народов Чукотки и Камчатки. Москва: Наука, c. 152 – 156.
Preklad: Sonka Valovičová Sazama

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore