Dušan Lukášik: Limity dôchodkového systému

Dušan Lukášik počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu pracoval v rokoch 1999 až 2002 na projekte reformy dôchodkového systému. 
Na stránke spoločnosti HONORS, a.s. je zverejnený aj príspevok Dušana Lukášika, ktorý odznel na medzinárodnému semináru k reforme dôchodkového systému na Slovensku, ktorý sa konal dňa 12. júna 2002.   Cieľom konferencie bolo predstavenie rôznych penzijných systémov a vyhodnotiť ich vhodnosť pre riešenie transformácie priebežného systému dôchodkového zabezpečenia. Názov príspevku Dušana Lukášika bol v danom čase pomerne agresívny a znel : „ Bude z občana SR nevoľník odvádzajúci povinne desiatok v podobe správcu dôchodkového systému  a prídu občania SR o dôchodok v rozsahu  300 mld Sk v dnešných cenách alebo v prípade dôchodkov slovenské  politické reprezentácie rozhodnú v záujme občana?“  Čo Vás motivovalo k takto agresívnemu vyjadreniu, ktoré ste dal rovno do názvu článku?
Rozbory, ktoré mala spoločnosť HONORS, a.s. k dispozícii umožnili predstaviť analýzy, ktoré preukazovali, že adaptácia princípov trhu na povinný systém II. piliera povedie k významným nákladom a stratám, dôsledkom ktorých môžu byť straty v dôchodkovom systéme II. piliera až do hodnôt 20% až 40%, podobne ako to bolo v prípade systému v Chile alebo Veľkej Británii, podrobne zhodnotených na konferencii Svetovej banky k penzijným systémom. Aj preto bol názov príspevku volený pomerne agresívne, ale vychádzal z detailných rozborov, podložených rozsiahlymi štúdiami dostupnej odbornej literatúry a čo je dôležité aj vlastnými experimentami, merajúcimi riziko na kapitálových trhoch.
Ako by ste priblížili podstatu problému tak, aby to bolo prístupné aj pre bežného čitateľa?
Asi  najvýstižnejšie približuje absurditu riešenia II. Piliera nasledovný popis o ktorom s plnou vážnosťou hovoria ministri práce od Ľuda Kaníka ako autora zákona z roku 2004 cez ostatných ministrov práce v rade bez toho, aby vôbec vedeli o čo ide a riešili problém nezmyselne zavedený Kaníkom. Vypadá to asi nasledovne:
„Pani Marka z Hornej Dolnej ráno o tretej ide podojiť kravy a obriadiť statok. O 9-tej si umytá sadá k počítaču. Na internete si vyhľadá investičné stránky, posúdi posledný vývoj na svetových burzách a skontroluje stav svojho dôchodkového účtu v II. pilieri. Po chvíli uvažovania vydá pokyn pre svoju DSS, aby  časť z jej prostriedkov presunuli z konzervatívneho fondu do rastového fondu v súlade so zákonom o starobnom dôchodkovom sporení.  Po poobedňajšom dojení, po tom, čo deťom dala večeru a skontrolovala ich úlohy do školy, si večer znova sadne k počítaču. Keďže jej skončilo dvojročné obdobie viazanosti na DSS, analyzuje už niekoľko týždňov, ktorá DSS bude lepšie zhodnocovať jej peniaze odložené na dôchodok. Dnes sa rozhoduje, pretože už  zajtra sa vyberie do najbližšej pobočky Sociálnej poisťovne vybaviť prechod ku konkurenčnej DSS v súlade s § 64b zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Takto konkrétne vypadá podľa môjho názoru absurdné riešenie povinného systému II. piliera v zákone o starobnom dôchodkovom sporení.

Ak sa ale spýtaš, čo očakáva občan od štátu, tak je to možné popísať nasledovne: „Je zrejmé, že zamestnávateľ  tety Marky v súlade so zákonom bude odvádzať v jej mene povinné odvody do Sociálnej poisťovne a teta Marka bude očakávať od štátu, ktorý tieto odvody nariadil a mocenskými nástrojmi ich vynucuje plniť, službu. Tou službou je poistenie jej individuálnych sociálnych rizík , ktoré ju môžu v živote stretnúť. Teta Marka je vďačná životu, že ju riziká zatiaľ obišli a jej a jej rodine sa darí, ale predsa je spokojná, že tieto riziká sú vyriešené a ona môže kľudne spávať. Dokonca ani nevie, ktoré sú to riziká, pretože keď k nim dôjde, funkčný systém sociálneho poistenia sa postará o naplnenie svojho poslania. V povinnom systéme tetu Marku vôbec nezaujíma vývoj na finančných trhoch ako aj to, či má mať svoje aktíva v konzervatívnom alebo vyváženom fonde.  Tetu Marku ale zaujíma, či v prípade úrazu bude ošetrená a tiež, či v prípade straty schopnosti pracovať bude dostávať invalidný dôchodok a v akej výške, či v prípade, že zomrie jej muž, bude ona a jej deti dostávať primerané sirotské a vdovské dôchodky a či jej štátom vynútená a teda aj štátom garantovaná penzia umožní aspoň mať strechu nad hlavou a dôstojne žiť v starobe. Voľakedy trochu špekulovala nerobiť, ale rýchlo zistila, že sa jej to nevyplatí, lebo by si znížila penziu. Má tri deti a dala ich študovať, lebo vedela, že jej štát zvýši penziu a to  z daní, ktoré jej deti vyprodukujú. Štát jej posiela na jej individuálny účet časť daní , ktoré platia jej pracujúce deti. Odborne povedané, tete Marke sa zvýši kvalita života, ak bude vedieť, že v situáciách, ktoré ona ako jednotlivec – občan nevie a nemôže ovplyvniť, bude tu funkčný systém, z ktorého dostane primerané sociálne zabezpečenie, ktorým sú kryté riziká sociálneho charakteru. To vytvára dôležitý pocit bezpečia a spokojnosti tety Marky. Teta Marka vie, že keď bude mať viac detí a tieto budú lepšie zarábať, bude mať vyššiu penziu. A to je to, čo reálne zaujíma tetu Marku z Hornej Dolnej, zaujíma ju, hoci to možno nevie vyjadriť slovami, za akých podmienok môže prežívať svoj život v primeranom sociálnom bezpečí a čo musí pre to urobiť. To je to, čo  vytvára podstatnú časť kvality života tety Marky.
Teta Marka má približne takúto víziu funkčného systému sociálneho zabezpečenia, hoci sama ju nevie takto popísať. Ak by si chcel po mne, aby som išiel dojiť kravy, tak ja to neviem. Proste spoločnosť má deľbu práce a každý máme svoju funkciu. Je zrejmé, že naučiť sa dojiť kravy je jednoduchšie ako získať znalosti na konštrukciu dôchodkového systému.

Na druhej strane je potrebné sa spýtať, čo očakáva podnikateľská sféra od sociálneho systému. Podľa môjho názoru to, čo zaujíma podnikateľskú sféru je, aby v štáte kde podniká, mal k dispozícii vzdelanú, zdravú pracovnú silu a pokiaľ možno, aby náklady s ňou spojené boli primerané a konkurenčné v porovnaní s inými ekonomikami. Aj podnikateľa zaujíma, či sociálny systém má motivačné stimuly pre občana k vzdelaniu, práci, či zamestnanec nezneužíva systém zdravotného poistenia a či náklady v podobe odvodov a daní sú primerané. Podnikateľskú sféru tiež zaujíma, či systém sociálneho a dôchodkového poistenia poskytuje štátom stimulovaný ekonomický priestor na aktívne vytváranie vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec. Podnikateľa samozrejme zaujímajú integrovane celkové náklady na pracovnú silu a disponibilný ľudský kapitál. Pod disponibilným ľudským kapitálom je potrebné rozumieť vzdelanie a znalosti pracovnej sily, štruktúra znalostí pracovníkov a ich zdravotný stav. Tento popis vychádza z pôsobenia zamestnávateľov, hoci ho možno takto podnikateľská sféra nesformulovala.
Samozrejme je nutné sa spýtať aj, aké by mali byť ciele štátu, ako tretieho subjektu vzťahov. Aby štát bol schopný konkurovať na trhu v EU poprípade na svetových trhoch, musí mať k dispozícii pracovnú silu spĺňajúcu kritériá popísané vyššie, t.j. umožniť občanovi dôstojné prežitie situácií, kedy sú naplnené sociálne riziká včítane dôchodku a zároveň musí pre podnikateľskú sféru ponúknuť ekonomicky zaujímavý ľudský kapitál v primeranej štruktúre a nákladoch – len vtedy je SR zaujímavá a vie zaujať investorov. Asi málokto vie, že sociálna solidarita predstavuje prioritne ekonomický nástroj na zaistenie vyššie uvedených cieľov ľudského kapitálu pri najnižších nákladoch a až sekundárne či paralelne je súčasťou  ľudský alebo aj emocionálny rozmer. To, čo som mal možnosť vidieť je, že máme dve kategórie politikov. V čase ministra Kaníka bol zvýrazňovaný aspekt zásluhovosti a až s takou nenávisťou sa táto časť politikov či analytikov pozerala na prerozdeľovacie procesy v rámci sociálneho systému. Ich neznalosť problematiky preložená emóciami chamtivosti viedla ku nezmyselnej konštrukcii II. Piliera dôchodkového systému, ktorý dokonca z poistného princípu prešiel na individuálne sporivý. Na druhej strane názorového spektra sú zas politici vyznávajúci extrémne sociálnu solidaritu v dôsledku čoho narobili ďalšie nezmyselné opatrenia a pomohli pri ničení II. Piliera.

Zákon o dôchodkovom sporení z roku 2004 má za 18 rokov neuveriteľných 67 noviel. Napriek tomu NBS v svojich správach konštatuje, že zrovnanie výkonnosti fondov II. Piliera s fondami na Novom Zélande, Nórsku či Kanade hovorí, že sme mohli mať o 11 miliárd € vo fondoch viac. V čom je príčina tohto stavu?
   Zákon č. 43/2004 Z. z.Zákon o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(v znení č. r1/c28/2004 Z. z.186/2004 Z. z.439/2004 Z. z.721/2004 Z. z.721/2004 Z. z.747/2004 Z. z.310/2006 Z. z.310/2006 Z. z.644/2006 Z. z.677/2006 Z. z.209/2007 Z. z.519/2007 Z. z.555/2007 Z. z.659/2007 Z. z.659/2007 Z. z.62/2008 Z. z.434/2008 Z. z.449/2008 Z. z.137/2009 Z. z.572/2009 Z. z.105/2010 Z. z.355/2010 Z. z.355/2010 Z. z.543/2010 Z. z.334/2011 Z. z.334/2011 Z. z.546/2011 Z. z.547/2011 Z. z.252/2012 Z. z.252/2012 Z. z.252/2012 Z. z.413/2012 Z. z.132/2013 Z. z.352/2013 Z. z.183/2014 Z. z.183/2014 Z. z.301/2014 Z. z.25/2015 Z. z.140/2015 Z. z.140/2015 Z. z.91/2016 Z. z.125/2016 Z. z.292/2016 Z. z.97/2017 Z. z.279/2017 Z. z.109/2018 Z. z.177/2018 Z. z.177/2018 Z. z.317/2018 Z. z.231/2019 Z. z.234/2019 Z. z.234/2019 Z. z.46/2020 Z. z.66/2020 Z. z.68/2020 Z. z.95/2020 Z. z.275/2020 Z. z.296/2020 Z. z.310/2021 Z. z.310/2021 Z. z.101/2022 Z. z.101/2022 Z. z.125/2022 Z. z.125/2022 Z. z.352/2022 Z. z.352/2022 Z. z.399/2022 Z. z.)
Ak som mal možnosť čítať názory jednotlivých ministrov od Kaníka počnúc, cez jeho nástupkyňu Radičovú, či následne ministrov ľavicovo orientovaných vlád, vždy som konštatoval neznalosť problematiky. Najvášnivejšie politické debaty sa viedli o veku odchodu do dôchodku s primeraným emocionálnym nábojom, čo pre debatu na politickej úrovni predstavuje vážny problém, ktorého ale podstata po spočítaní je pre pochopenie vcelku jednoduchá, hoci priamo analytické práce sú ohromne zložité. Robil som ich s kolegom Ľubom Rúžekom v roku 1999. Tieto výpočty predstavovali základ, ktorý umožnil pochopiť problém dôchodkového systému. Prednášal som o výsledkoch týchto analytických prác 5.teho januára 2000 na seminári zvolanom ministerstvom na Orave. Tie vášnivé debaty politikov o veku odchodu do dôchodku sú určené verejnosti, pre mňa, čo sme spočítali celé riešenie, má takáto debata skôr infantilný charakter.  Všetkých 67 noviel zákona 43/2004 Z.z. len signalizujú, že systém je neopraviteľný, je navrhnutý zle a je potrebné ho transformovať. Ani Sulíkove kilečká systém neopravili a len hovoria o tom, že cez 1041 opatrení ako zásahov do systémov sa riadiť štát nedá. Ak neriešiš systém, tak zásah do neho zvyčajne zvýši náklady systému alebo ho mení len kozmeticky.

Typickým príkladom je, že u povinného systému neexistuje trh. Kaník dal ľuďom hry na trh, ktorý ale z princípu trhu neexistuje. Dosť som sa divil Marekovi Lendackému, ktorý bol so mnou na služobnej ceste v Kanade, kde na Investičnom výbore mu túto skutočnosť detailne objasnil rovno predseda investičného výboru Kanadského fondu. Ako poradca Kaníka pre konštrukciu II. Piliera mal o tom referovať, ťažko si predstaviť, že by na tieto informácie zabudol. Hra na trh spôsobuje značné náklady. V tomto kontexte je zaujímavá nasledovná otázka:“ Prečo za 18 rokov 1,5 milióna občanov už nezistilo, ktorá správcovská spoločnosť najlepšie zhodnocuje ich peniaze a prečo tam už nepresunuli svoje úspory?“ Za tých päť rokov, čo som položil túto otázku verejne, nik nebol schopný ani len priblížiť sa k správnej odpovedi. Nakoniec, keď som chcel sám pre seba sformulovať odpoveď na túto otázku, trvalo mi to cca rok poctivej analytickej práce, kým som to dal dokopy.  Táto otázka má aj alternatívne znenie nasledovne: „Prečo odborníci v DSS už za 18 rokov nezistili, že sú najlepší na trhu a prečo cez marketing to sporiteľom neodkomunikovali a prečo už nie sú finančné zdroje sporiteľov v jednej DSS?“ 

Je zaujímavé, že keď vieš odpoveď na túto otázku tak postupne vieš vyriešiť problém II. Piliera. Myslím že ma chápeš, že som podstatu odpovede na takto jednoduchú otázku nezverejnil, sú to proste nehmotné aktíva, ktoré majú svoju cenu.  Keď ale k problematike II. Piliera pristúpiš ako k systému, ktorý spĺňa kritériá teórie chaosu a kritériá komplexného adaptívneho systému, potom je realitou, že u takýchto systémov vieš správne sformulovať problém až potom, keď ho vyriešiš. V kľude daj politikom či odborníkom túto otázku a hneď budeš vedieť, nakoľko systému rozumejú. Keby školné nebolo už astronomických 11 miliárd €, tak ako o tom hovorí NBS, bola by z odpovedí komédia. Takto je to skôr tragédia, ktorú ako vždy platí občan.
V súvislosti s konštrukciou transformácie dôchodkového systému si hovoril aj o vlastných experimentoch. Je dosť ťažké si predstaviť experiment v sociálnom systéme. O čo išlo?  
Ohromným zdrojom poznania boli materiály konferencie organizovanej Svetovou bankou na tému dôchodkového systému v roku 1999. V jednotlivých referátoch a odborných článkoch boli analyticky zhodnotené rôzne systémy, takže tieto dokumenty už poskytovali známe výsledky z reálnych experimentálne zavedených systémov. Popri zhodnotení jednotlivých dôchodkových systémov je výsostne zaujímavý príspevok kolektívu profesora Stiglitza, ktorý ukázal jasne, že výnos pracovnej sily a výnos kapitálu sa v dlhodobom časovom horizonte 40 a viac rokov pohybuje na úrovni 2 až 3% ročne nad infláciu – prekvapivo rovnako. To nás viedlo k myšlienke rovnomerného rozloženia rizika medzi výnos kapitálu a výnos pracovnej sily v pomere 1:1. Čitateľ si možno bude pamätať, že pravicovo orientovaní odborníci či politici preferovali vôbec zrušenie priebežného systému s cieľom mať len kapitál a naopak, extrémni ľavičiari by zrušili II. Pilier obratom.   Je to len dôsledok toho, že sú to odborne slepí ľudia, ktorí sa navzájom bavia o tom, kto lepšie vidí.

Aby sme mohli správne navrhnúť konštrukciu II. Piliera a transformačné mechanizmy prechodu, bolo potrebné zmerať riziká spojené s investovaním na kapitálových trhoch a z výsledkov určiť ako má vypadať individuálny účet a ako má byť spravovaný a teda ako má vypadať fond druhého piliera. Pomerne originálne meranie ma 730 účtoch sme robili v spolupráci s burzou Newex vo Viedni a spoločnosťou Bluebull. Ukázalo sa, že merania plne potvrdili analýzy amerických analytikov pre kategóriu investorov Day trading , t.j. amatérskych investorov. Preto bolo nami navrhované riešenie založené na kolektívnom investovaní cez profesionálne riadený fond. Ak by kritériom profesionality mali byť reálne výsledky z praxe, tak polovičný výkon našich fondov v porovnaní so spomínanými fondami, tak ako ich urobila NBS hovorí, že ťažko nazvať správcov profesionálmi. Nakoniec aj ich vyjadrenia v médiách, pokiaľ je debata hovorí, že o podstate problému nízkej výkonnosti fondov nevedia. Keď za vlády R.Fica došlo k presunu zodpovednosti za riziko investície od sporiteľa na správcu, spanikárili a narobili škody. Samozrejme vzniklo to známe a univerzálne zaklínadlo „ LEBO FICO“. Ale aby sa páni správcovia pozreli do zrkadla a kriticky zhodnotili svoju prácu, tak to nečakaj.
Experiment merania rizika spojeného s investovaním na kapitálovom trhu umožnilo vysvetliť aj taký fenomén, akým bolo zmiznutie zdrojov klientov spoločností  Online Investors Slovakia o.c.p., Private Investors a Finport  v SR a ČR , kde v priebehu roka sa vyparilo cca 1 miliarda korún z účtov klientov. Myšlienka, že z počítača v obývačke budeš investovať na finančných trhoch akými je burza v New Yorku, bola ohromne príťažlivá, len nik klientom nepovedal, že čelia 70% riziku, že prídu o všetky svoje úspory. Ak sa zamyslíš nad problémom, tak zistíš že zlyhal štát pri ochrane spotrebiteľa, proste táto informácia mala byť povinnou súčasťou zmluvy, ktorú verejne spoločnosti ponúkali verejnosti. Toľko logika veci.

Asi diskusia ďalších detailoch by presiahla novinársky rámec a je to skôr debata pre odborníkov. Ako by ste zhrnuli pár vetami celý problém II. Piliera?
Na verejnosti zaznelo vyjadrenie profesora Štiglitza, ktorý povedal jasne, že štáty V4 prichádzajú redistribúciou o 400 miliárd € ročne, kde tieto zdroje sú odčerpávané pre štáty západnej EU. Nakoniec s tým prvý prišiel Piketty. Ale profesor Stiglitz išiel ďalej a jasne pomenoval, že národy východnej Európy zradili vlastné elity, ktoré sú korumpované cez eurofondy.  To je aj príčinou, prečo dnes politici korupciu reálne neriešia, je to len také „baroko na oko“.  Dnes môžeme povedať, že v roku 2001 sme presne vedeli, ako má vypadať II. Pilier a aj preto možno tvrdiť, že 11 miliárd € je vysoké školné, čo ale našim elitám nevadí, však to platí občan. Že bude mať o štvrtinu nižší dôchodok, je realita. Nuž a sme späť pri úvode, štát urobil z občana nevoľníka, ktorý povinne odvádza dvadsiatok svojmu pánovi – finančnému kapitálu. Deje sa to dlhodobo za asistencie politikov a teda podľa profesora Stiglitza  skorumpovaných elít našej spoločnosti. Čo viac k tomu dodať? Ak spoločnosť vedú plagiátori a skorumpovaní politici a spoločnosť to toleruje, tak potom aj spoločnosť tak vypadá. Nakoniec to povedal jasne Boris Zala. Politik nepôjde s cudzou kožou na trh. Výsledok je, že vzdelaný človek z princípu do politiky nejde a politici presviedčajú samých seba o svojich vynikajúcich výkonoch, stačí čítať sociálne siete, toľko seba chvály hoc kde nenájdeš. Nuž a v extréme aj jasné chyby pri výkone verejnej funkcie s následkom škôd veľkého rozsahu, či ťažkom ublížení na zdraví alebo smrti kryjú vyšetrovatelia a prokuratúra. Vidíš, že by sa politici zaoberali reálnymi problémami v ich prioritách? Radšej vnucujú ľuďom témy, ktoré vytvárajú davy a riešia nejakú divnú agendu progresívneho liberalizmu, čo ja osobne chápem ako anarchiu a ďalšie rozbitie spoločnosti.

Pôvodne vyšlo: https://financnenoviny.com/dusan-lukasik-limity-dochodkoveho-zabezpecenia/
Uverejnené s láskavým súhlasom autora. Ilustračné obrázky: flickr a Pixabay

Dodatok Mariána Moravčíka:

Dôchodkový systém na Slovensku je jedným z veľmi výrečných príkladov nekoncepčného chaosu a platnosti Murphyho zákonov („Nesnaž sa opravovať niečo, čo ako-tak funguje“).

Sám som sa z vlastnej iniciatívy ocitol v II. pilieri a príslušné zákony som mal v tom čase naštudované veľmi dobre. Bola iná situácia, globálny kapitalizmus bol v eufórii svojho posledného rastu a poplatky správcovských spoločností sa zdali zanedbateľné v porovnaní s odhadom úspor. Tie mali byť podľa odhadov dizajnérov systému dnes trojnásobné, než reálne na svojom účte mám.

Ten počet novelizácií je katastrofa, zvlášť s prihliadnutím na to, že štát nedokázal zabrániť, aby sa v poslednom desaťročí úspory v dôchodkových spoločnostiach neznižovali a aby ročné poplatky „za správu portfólia“ nespotrebovali všetky ročné príspevky sporiteľa. A treba si uvedomiť, že to je výsledok vládnutia sociálno-demokratických vlád a strán „obyčajných ľudí“. Netreba pochybovať, že keby pravičiari mali úplne voľnú ruku, bolo by to ešte podstatne horšie.

Dizajnéri systému poznali hospodárske cykly, vedeli, že približne 7 rokov trvá veľký cyklus rastu a poklesu na trhu akcií, a tak v pôvodnom zákone bolo stanovené, že 7 rokov pred dôchodkovým vekom sa všetky úspory musia previesť do najmenej rizikových aktív. Dôvodom je to, že dĺžka veľkého cyklu nie je presne pravidelná a keby došlo k poklesu hodnoty na dôchodkovom účte krátko pred odchodom do dôchodku, hodnota by sa nemala čas vrátiť späť a človek by o časť úspor prišiel kvôli výkyvom na trhu. Bol som šokovaný, keď mi pred dvomi rokmi začali volať agenti z DSS, aby som si prehodil prostriedky z konzervatívneho fondu do rastového, lebo tam sa mi momentálne môžu lepšie zhodnotiť. Vraj novelou zákona už nie je povinnosť 7-ročného obdobia pred dôchodkovým vekom. Samozrejme, moment prehodenia prostriedkov späť si už musím strážiť sám, presne ako v úvode tohto článku. Štátom organizované zbojstvo na sporiteľoch.
Ak ste krátko pred odchodom na dôchodok a budú vám ponúkať možnosť „zhodnotenia“ úspor, neriskujte to. Riziko straty je príliš veľké oproti možnému zisku.

No tu na Slovensku sme vždy len príštipkári. Hlavný vinník je globálny kapitalistický systém. V začiatkoch hysterickej pandémie v roku 2020 som očakával prudký pokles akcií na trhoch. Ten sa spočiatku aj rozbehol, no potom nečakane zastavil a akcie dokonca začali rásť. To, čo je napísané vyššie, je vysvetlenie. Globalisti západu, v celosvetovom rozsahu, prestali chrániť úspory dôchodcov pred rizikom a motivovali ich, aby svoje úspory smelšie „zhodnocovali“, a to najmä prostredníctvom dôchodkových fondov. Nákupy dôchodkových spoločností pomohli držať ceny akcií a tak dočasne zachránili západ pred náhlym kolapsom. Tradičná vďačnosť kapitálu sa prejavuje v tom, že už začíname počúvať o eutanázii a o tom, že dôchodcovia sú pre spoločnosť len príťažou. Nedajme sa! (Island)

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore