Delí nás príliš tenká hranica…

Ilustračný obrázok: Gerd Altmann Pixabay

Od čoho?
Nuž od toho, čo sa dialo pred druhou svetovou vojnou, ale aj všade tam, kde vládli autoritatívne, diktátorské a totalitné systémy.
Súčasná politická moc zneužíva politikárčenie na vyvolávanie rôznych hádok, nenávisti, temných vášní a nepokojov medzi občanmi.
Aj na Slovensku obyčajní ľudia ľahko podliehajú tlaku politikov, ktorí im síce sľubujú svetlé zajtrajšky, ale skoro nikdy nič nesplnia. Objavujú sa mnohí novodobí vodcovia a spasitelia, ktorí si vytvoria svoje stádočko verných priaznivcov. A tí preberajú ich názory ako písmo sväté, často bez toho, aby nad nimi hlbšie premýšľali. Neuvedomujú si, že títo ľudia si napĺňajú len vlastné sebecké ambície a na ľuďoch im v skutočnosti nezáleží. Pretože, ak by im na ľuďoch záležalo, neboli by obyvatelia tohto štátu tak názorovo rozdelení. Od Zamatovej revolúcie začalo názorové trieštenie a postupný nárast stádovitosti. Je to dlhodobý, riadený postup, ako ľudí rozdeliť, znepriateliť, vytvoriť názorový chaos a takto ich ovládať, aby si ani neuvedomili svoje skutočné postavenie voči ľuďom, ktorí im vládnu.
Preto je veľmi ľahké používať klamstvá v podobe propagandy. A to tak, že vyzerajú ako pravda. Ale v skutočnosti je to len nástroj na vytvorenie a získanie si moci.
Všetky náboženstvá a ideológie boli založené na podobnom princípe a to, dávať do popredia ich hlavnú myšlienku, ktorú ľudia často preberali ako svoj vlastný názor, či vieru a to aj pod tlakom násilia. A človek samotný, jeho bytie a potreby sa dostávali do úzadia.
Deje sa to aj v súčasnosti, keď sme svedkami šírenia tzv. „Slobody a Demokracie“ v podobe nezmyselných vojenských konfliktov. Niečo podobné sa však deje aj v štátoch, kde síce vládne „Demokracia“, ale ľudia postupne strácajú svoje práva a slobody. A vtedy už nemôžeme hovoriť ani o slobode a ani o demokracii.
Začína to slepou oddanosťou stádočiek verných vyvoleným vodcom stáda a veľkými názorovými rozdielmi, ktoré majú za následok neznášanlivosť, neschopnosť počúvať toho druhého, ale hlavne nenávistné reakcie voči ľuďom s iným názorom. Tam, kde sa takýmto spôsobom začne šíriť fanatizmus a názorový fundamentalizmus, je už príliš tenká hranica od násilného presadzovania ideológie.
Mnohí ľudia na Slovensku si to ešte ani len nezačali uvedomovať. Pretože aj keď sa stretávajú s rôznymi názorovými rozbrojmi, nevenujú im dostatočnú pozornosť a v tom spočíva nebezpečenstvo propagandy. Mnohým vyhovuje práve tá nezmyselná stádovitosť, bez vlastného názoru, bez premýšľania nad tým, čo sa v skutočnosti deje, ale najmä kvôli tomu, že nie sú nútení niesť zodpovednosť za to, čo konajú. A práve vtedy, keď ľudia nemusia niesť zodpovednosť za to čo robia a ako sa správajú voči iným, vzniká tá príliš tenká hranica, ktorá nás delí od násilného pretláčania názorov. Hranica, ktorá sa dá veľmi ľahko prekročiť a delí nás už len málo od násilností, ktoré začnú konať ľudia v stáde slepo dôverujúc svojim vodcom. Už teraz sa zo sveta a aj zo Slovenska, stáva pomyselný „Babylon“, keď ľudia nechcú rozumieť tomu, čo hovoria tí ostatní.
A málokto si uvedomuje, že mnohí z nás sú presne tam, kde ich chceli mať tí, ktorí chcú vládnuť za každú cenu.
Stačí sa len obzrieť okolo seba a možno si veľa z vás všimne tú príliš tenkú hranicu, ktorá nás delí od toho, že si v mene chamtivosti mocných začneme ubližovať a zabíjať sa navzájom.
A pritom stačí len málo, zamyslieť sa nad tým, či takto chceme skutočne žiť.

Devana

Slnovratovo 23. august 2020

Dodatok autorky:

Od napísania tohto článku uplynuli viac ako dva roky a mnoho ľudí sa ešte stále iba ľahostajne prizerá, ako sa hranica o ktorej som písala, stenčuje čoraz viac. Ale keď príde chvíľa, že ju prekročia najmä tí, ktorí ešte stále vládnu, cesta späť bude veľmi ťažká a bolestivá, tak ako aj vytriezvenie z ľahostajnosti tých, ktorí keď môžu konať dobre mlčia a nerobia nič. Preto víťazí Zlo, vojna a ľudská hlúposť.