Ilustračný obrázok: Dafnis a Chloé – Louise Marie-Jeanne Hersent-Mauduit Wikipedia
Kapitola dvadsiata tretia,
v ktorej Dafnis vysvetlí Chloé,.
čo je to ozvena.
Obloha jasná, nikde chmáry, Bezvetrie, ticho na mori. Z Mytily loď si zarybári, Naloví rybie potvory. Želá si panstvo mora plody, Bohatým sadne jarná strov. Skúsený rybár lode vodí, Dolieha pieseň na ostrov. Čľapocú veslá chlapov z dreva. Nezmáha nech ich únava, Na korme predák pieseň spieva, Družina hneď sa pridáva. Ozvena zdvojí pieseň mora, Loví ju Dafnis do hlavy – Z duše ak slová prehovoria, Píšťala si ju vybaví. Nepočuť hlasy zo šíravy – Zaniká pieseň v šume vĺn. Zálivom bárka keď sa plaví, Lahodí uchu chvenie strún. Jeden ich nápev rozveselí, Po inom duša zastená. O čaro súš sa s morom delí, Doletí od skál ozvena. „Nápevu plavcov ktosi dvojí…(?)„ Nevidí Chloé dvojníka Na brehu mora ani v mori. Zneje to, sťaby odnikiaľ… Na lodi zmĺknu – dvojník zmĺka. Na lodi spustia – spustí on… „Druhý snáď čln je na potulkách, skrýva sa kdesi za bralom…(?) Alebo kdesi v hustom lese… Nebodaj bájne sirény…(?) Nevedno, odkiaľ hlas sa nesie, Nechcú byť pevci videní…“ Prepláva loď a zas je ticho. Ševelí vánok hladinu. Poseidón moru dušu vdýchol. Telo si k telu privinú… Zvedieť by Chloé veľmi rada, Na vode čo sa udialo. Odpoveď sama márne hľadá… Pokynie Dafnis na bralo – Povie jej čosi o ozvene, Prespieva pieseň o Echó – Nešťastnej nymfe neľúbenej. Počúva Chloé s potechou. O gážu sa už Dafnis jedná – Odmenou bude desať pús. Krásna je mladosť láskysmädná, Stojí to stále za pokus. ……………………………………….. -Nymfami sa to len tak hmýri – Vo vode, v hore, v dúbrave. Krásou ich božstvá obdarili, Netíchnu hlásky spevavé. Tancujú, hrajú, veselia sa – Oku aj uchu potecha. Očariť šuhaj krásou dá sa, Pamiatku nymfe zanechá: Po mamke dcérka krásu dedí, Spevavý hlások od Múzy. Počúva nocou Mesiac bledý… Po mužoch Echó netúži. Na flaute hráva, na píšťale, Kytharu, lýru rozbrní, Vrtí sa v kole neustále, Bývava Pán z nej nevrlý! Z diaľavy kochá v jej sa hraní. Láskanie Echó odmieta, Bohom aj mužom vždy sa bráni, Daromne Pán sa obšmieta. Na piesne žiarli, na píšťalu – V hraní ho malá zahanbí… Zožína slávu neskonalú. Píšťalu Pán si prigambí. Vytvoril On ju z rákosiny – Kradnú mu jeho nápady… Potupu zožal od dievčiny. Na iný tón sa preladí. Pastieri pasú kozy, ovce… Vlezie mu červík do hlavy: „Chvílinku s nimi potrkoce, rozumu hneď ich pozbaví!“ V píšťale čujú zavýjanie, Uvidia v panne vlčicu. Nevedno, odkiaľ vietor vanie – Popadnú kyjak, palicu… Trhajú čoby vlčie telo – Bránia si čriedu pastieri. Rýchlo sa všetko odomlelo, Chmúra sa chmára zošerí. Uložia nymfy sestru v lese, Vyprosia hlas jej od Háda – Ozve sa, len čo ktosi hlesne, Nikdy sa s nikým neháda. Budí sa Echó na zvolanie, Podchytí každý tón i hlas. Snorí Pán – odkiaľ trilkovanie..? Za nos ho vodí zas a zas. ………………………………………. Neráta Chloé slzy slané, Ani tie bozky nesčíta – Po každej puse Echó vstane – Nacmuká dnes sa dosýta. ……………………………………. Echó – Ozvena, nešťastná nymfa, ktorá odmietala lásku mužov aj Bohov. Je viacero variantov jej osudu. Iný je spojený s Narcisom / Narkissom Hádes – Boh Zásvetia Sirény – bájne bytosti žijúce na morských skalách – polodevy – polovtáky, lákajúce svojim spevom plavcov ktorých potom zahubia D r a g o /podľa Longa/ jeseň 2013 – zima 2014
