Ilustračné foto – Expect Best @ Pexels
Pevný bod, ktorého sa treba pridŕžať
Pred 2 rokmi začal COVI-19 a nedávno vojna na Ukrajine. A prečo máme mať pevný bod? Ten si žiada ekonomika. Všeobecne, lebo nám pomáha odstraňovať náchylnosť k negatívnym myšlienkam, ba nás chráni pred negatívnymi vplyvmi okolia, napr. terajšou situáciou na Ukrajine.
Čitateľovi sa môže zdať, že začínam akosi nejasne. Totiž oba spomenuté fakty- COVID-19 a vojna na Ukrajine sa týkajú fungovania ekonomiky. Oba fakty sa stali súčasťou nášho života a ich dôsledky môže zachytiť iba systém národného účtovníctva a systém podnikového účtovníctva. Aj minister financií vyhlásil, že sa bude musieť zmeniť štátny rozpočet.
Iba? Uplatňovať metodiku SNÚ dnes je iste náročná úloha. K úvahe ma podnietil aj nadpis článku Kedy v ekonomike dosiahneme predkovidový stav. Dodávam, že aj predvojnový stav v Ukrajine. Aj predkovidový a aj predvojnový stav ekonomiky jednoznačne zachytáva systém národného účtovníctva, hlbšie a jednoznačnejšie ako HDP, na ktoré sa v článku autor odvolával.
Aby čitateľ vnímal môj názor, dovolím si pripomenúť niekoľko základných poznatkov o SNÚ, čo by mali ovládať vládni ekonómovia. Ústredný rámec SNÚ opisuje esenciálne fenomény, ktoré tvoria ekonomický život krajiny: výrobu, príjem, spotrebu, akumuláciu a bohatstvo štátu. Poskytuje pochopiteľnú, kompletnú reprezentáciu tejto množiny fenoménov a ich interakcie.
V princípe účelom SNÚ je zaznamenať ekonomické toky, zásoby a bohatstvo štátu. SNÚ má 5 účtov – účet sektora výroby, účet sektora domácností, účet sektora vlády, účet národného príjmu a produktu a nakoniec účet hrubých úspor a investícií. Čiže, ekonómovia nie sú nato, aby sa naučili pracovať so sloganmi a propagačnými materiálmi, sú na to aby rozhodovali o riadení ekonomiky.
Politici by sa mali naučiť trpezlivosti a vypočuť si ich obťažnú argumentáciu.
Aby čitateľ lepšie vnímal, aby sa mu stalo zrozumiteľné o čom hovorím, dám mu jasnú predstavu o účte sektora vlády, štátny rozpočet takto:
Podvojné účtovníctvo, ktoré platí na úrovni podniku a aj na úrovni národného hospodárstva, sa vyznačuje tým, že sú preň charakteristické podvojné zápisy, to znamená, že každý účtovný prípad, finančný tok sa musí zaúčtovať na dvoch účtoch, raz na ľavej strane a raz na pravej strane. Z toho, čo som povedal plynie, že tok dane z príjmu fyzických osôb, t. j. 48 jednotiek, ktorý sa nachádza na pravej strane účtu sektora vlády, sa súčasne nachádza na ľavej strane účtu sektora domácností. Ak sa tá hodnota zmení na číslo 53, zmení sa nielen súčet účtu štátneho rozpočtu na 143 jednotke, ale aj súčet účtu sektora domácností.
Nielen to. Zmení sa niekoľko hodnôt v celom SNÚ. Toto môžeme porovnať, nemôžeme však porovnať zmenu fungovania ekonomického systému.
Ako čitateľ denne počúval, že aké výdavky mala vláda s COVIDom a dnes aj s vojnou na Ukrajine, jednoznačne musí čakať, že tieto významné a náročné finančné toky sa musia zaznamenať v SNÚ, teda účet sektora vlády bude mať nové riadky pre oba tieto fakty a to či už toky spojené s nákupom liekov a či toky spojené s pomocou Ukrajine (nielen dary, ktoré so rozobral v minulej úvahe).
Tieto interakcie finančných tokov musia ovládať vládni ekonómovia a povedať ich politikom. Eurostat predpisuje, aby sa SNÚ zostavoval každý štvrťrok. Iba tak môžeme porovnať účet sektora vlády s účtom sektora vlády v dvoch obdobiach, menovite v predkovidovom období.
Úvahy v TV, či v dennej tlači sa točia okolo toho, kedy bude ekonomicky dosiahnutý stav v predkovidovom či predvojnovom období. Ale to je, ako som ukázal, náročné. Zároveň hovorím, že stav ekonomiky pred covidom a pred vojnou na Ukrajine sa vôbec nedosiahne.
Fungovanie ekonomiky sa zmení. Pôjde iste aj o faktor dĺžku trvania sankcií a o faktor zmena tokov svetového obchodu. Ako, to dnes nevieme. Nás musí predovšetkým zaujímať náš obrovský deficit štátneho rozpočtu, či to, že máme veľkú infláciu, akú sme nemali, ktorú neustrážila ECB. Staráme sa iba o dopady na ľudí a to vlastne na úkor deficitu rozpočtu. Avšak sme členmi EÚ a tak naše samostatné rozhodovanie je limitované, zvlášť v oblasti kolobehu peňazí. Svetové farmaceutické firmy urobili nových oligarchov, rozdelili bohatstvo, ochudobnili malé krajiny.
Toto sú pevné body, ktorých sa musíme pridŕžať a riešiť ich. Vôbec nemôžeme podceniť vlnu utečencov z Ukrajiny a ich distribúciu v krajinách EÚ. Čaká nás nová ekonomická teória? Čaká nás nový ekonomický model?
Bez ekonomickej teórie môžu ekonómovia iba otvárať oči, civieť na ekonomický svet. Potrebujeme nový pevný bod.
Záver
Udalosti posledných 2 rokov sú zdrojom mnohých úvah a predstáv, či už v hlavách politikov a či v hlavách ekonómov. Aj zato, že aj ekonómovia aj politici zanedbali tvorbu a formovanie makroekonomickej databázy, menovite systému národných účtov.
Snívali o akejsi dlhovej neutralite. Drasticky nám to ukazuje COVID-19 a vojna na Ukrajine. Fungovanie ekonomiky sa nutne zmení. Bude pôsobiť viacero ekonomických a mimoekonomických faktorov. Pôjde iste aj o dĺžku trvania sankcií a o zmenu tokov svetového obchodu. Ako, to dnes nevieme.
Nás musí predovšetkým zaujímať náš obrovský deficit štátneho rozpočtu, máme veľkú infláciu, akú sme nemali, ktorú neustrážila ECB.
Staráme sa iba o dopady na ľudí a to vlastne na úkor deficitu rozpočtu. Nie o ekonomiku. Avšak sme členmi EÚ a tak naše samostatné rozhodovanie je limitované, zvlášť v oblasti kolobehu peňazí.
Skončilo otrokárstvo, skončil feudalizmus. Skončí kapitalizmus? Ekonómovia musia najskôr preskúmať vlastné praktické skúsenosti a len na základe podrobného preštudovania príslušných faktov odporúčať nápravu chýb.
Čo si musíme ujasniť
Verím, že každý čitateľ vníma problémy, ktoré má ekonomika SR od roku 1989. Po tomto roku sme stratili množstvo podnikov a zanedbali poľnohospodárstvo, čo sa dnes prejavuje rastom cien potravinárskych výrobkov. Všimnime si hlbšie a odbornejšie niektoré fakty.
Dostal som mail, ktorý, verím, aj čitateľa prinúti zamyslieť sa:
„Roky počúvame – najmä v našich zemepisných šírkach, že súkromné vlastníctvo je posvätné a nedotknuteľné. Príklad ruskej oligarchie ukazuje, že nie je. Že je možné behom niekoľkých hodín rozhodnúť o konfiškácií miliardových majetkov. (zaujímavá inšpirácia pre budúcnosť?) Tieto prípady si treba dobre zapamätať. Nie kvôli kravkám či živnostiam, ako straší bežných ľudí naša domáca propaganda už tri dekády. Ale kvôli strategickým podnikom, ktoré by malo kontrolovať Slovensko, no nekontroluje ich. A zisk z nich nezostáva na Slovensku, no prúdi do zahraničia. Konfiškovať miliardové majetky možno. Len musia byť z nespravodlivých ziskov“.
V tejto súvislosti si musíme ujasniť dva aspekty fungovania ekonomiky. Profesor Pavlenda napísal dielo Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Prvá kapitola začína nadpisom: Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach.
Nič také som nečítal v dielach ekonómov EÚ, hoc problémov je veľa, napr. Katalánsko. Preto má EÚ tieto problémy.
Nevyriešili ekonomické základy riešenia národnostnej otázky kapitalizmu 21. storočia.
Druhým aspektom je vážny ekonomický problém. Nejedná sa o vplyv krízy na Ukrajine na pracovný trh v SR. Čitateľ iste postrehol, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v spolupráci s obchodníkmi schválili Deklaráciu o prejave dobrej vôle vo veci udržania cenovej stability základných potravín či v TV alebo v dennej tlači. Už nadpis vyvoláva veľa ekonomických otázok, napr. pojem cenová stabilita. Túto náročnú tému som si zvolil ako druhú zato, že dnes je vo vedomí politikov ekonómia priam v podzemí.
Čitateľ mohol čítať zoznam 13 „chránených potravín“ (dusená šunka bravčová, rožok biely, chlieb, čerstvé maslo a iné). Predstavitelia vyhlásili, že deklarácia neznamená zmrazenie cien alebo marží. Bola vraj prijatá férovo, lebo ide o férové prenesenia nákladov do marže.
Ba predstavitelia vyhlásili, že my nevieme vypnúť infláciu, pretože nevznikla ani v obchode, ani na Slovensku.
A tak inflácia na Slovensku bude pokračovať, dodávatelia zvyšujú obchodníkom odbytové ceny a samotným obchodníkom sa zvyšujú ceny či už energií, pohonných hmôt alebo ďalšie náklady.
Prišli na to, že inflácia nevznikla na Slovensku – priam geniálny objav!!
Zacitujem z mojej knihy Aj ekonómia je veda z roku 2018:
„A aký je záver: zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M1 o cca 2,50 Sk (výpočty som realizoval v dobe, keď sme mali menu korunu). To je až neuveriteľné, čo to urobí s masou peňazí. Dôkladne o tom píšem vo svojich prácach. A na to zabudli všetci guvernéri NBS – alebo aspoň o tom nehovorili. To bola bázická systémová chyba. Ale rovnakú chybu robí aj ECB. Guvernér M. Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol peňažný multiplikátor mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na ministerstvo financií? Aj v EÚ sme mali aplikovanú amputovanú ekonómiu?“
Čiže platí, že ak porastie inflácia, ak vzrastie cena pšenice (môžeme ju pestovať). energií, nutne sa to premietne do cien všetkých predávaných výrobkov. Ani štát ani obchodníci nie sú pôvodcom inflácie, vyplýva to z citátu z mojej knihy (sú aj iné faktory). Ale môže sa stať zdrojom na bezdôvodné zvyšovanie ,, prilepšovanie“ si marže. Ale ako sme videli, ľudia z prihraničných oblastí idú kupovať do Maďarska či Poľska aj potraviny aj drogériu.
Tieto problémy sú v deklarácii. Ale v deklarácii sa spomína aj pojem cenová stabilita a cenová senzitivita. Vieme ich dnes merať?
Tvrdenia deklarácie to je ako keď povieme, že Lomnický štít je vysoký. Čiže pojem cenová senzitivita, či citlivosť žiada konkrétne číselné hodnoty. Už som o tom písal, že už v roku 1851 Engel sformuloval Englove krivky a to pre 4 skupiny tovarov: 1) potraviny, 2) ošatenie a odevy, 3) teplo, byty, svetlo a 4) kultúra. Súčasne navrhol koeficienty parciálnej a krížovej elasticity, teda meranie citlivosti zmeny ekonomických veličín. Tie sú založená na ekonometrickom stvárnení, funkciách medzi výdavkami, cenami a príjmami. Dajú sa vypočítať iba pomocou derivácií, aj parciálnych derivácií. Katedra ekonometria VŠE v rokoch 1966/68 ich pravidelne publikovala.
Výpočet predovšetkým vyžaduje, aby sa domácnosti členili, napr. mestské a vidiecke. To však nestačí. Triediť ich treba aj na úradnícke, robotnícke, či iné kategórie. Už z toho vyplýva, že Englove krivky žiadajú obrovskú dátovú bázu, ale aj výstupy predstavujú veľkú usporiadanú množinu o výdavkoch domácností. Napr. funkcia pre robotnícke rodiny vekovej kategórie 40-50 rokov na východnom Slovensku môže mať takýto tvar Englovej funkcie:
q1 = 3,5 -0,09p1 + 0,1 p2 + 0,12k
kde celková spotreba teľacieho mäsa je q1, p1 je cena teľacieho mäsa, p2 je cena hovädzieho mäsa a k je príjem domácnosti. Hodnota koeficientov elasticity nech je pre stravu 0456 a pre byt -1,6 pre uvedenú kategóriu domácností.
Treba ju vnímať a vedieť vysvetliť. Vláda má informáciu a vie ako má zasiahnuť do cien, výdavkov a príjmov pre túto kategóriu domácností.
Takéto funkcie sa musia vypočítať pre všetky kategórie domácností, teda môže ich byť niekoľko tisíc. Ale to je základ pre ekonomické cieľové, zámerné rozhodovanie, teda čo rieši deklarácia je ozaj iba nejasný problém.
Oni uvádzajú iba základné potraviny, čo je zároveň aj dôkaz, že zachraňujú najchudobnejšie vrstvy ľudí. Čo vôbec nie je dobrý obraz o riadení našej ekonomiky v 21. storočí. Rieši chudobu. Englove krivky sa počítajú aj pre luxusné tovary.
O nich deklarácia nehovorí.
Verím, že politici sa nebudú vyhovárať, že už aj chirurgom sa stalo, že odrezali pacientovi zdravú nohu od kolena.
V spoločnosti je veľká polarizácia, lebo vláda nerobí vedou podloženú ekonomickú politiku.
Problém je však hlbší, musíme ho vidieť vo svetle teórie, poznatkov ak si uvedomíme, že ekonómia opisuje fungovanie ekonomiky, podnikov a podnikateľov a domácností. V každej makroekonómii nájdeme kapitoly či podkapitoly o kapitáli, pracovnej sile, peniazoch, finančných trhoch, nezamestnanosti, mzdách, cenách, zahraničnom obchode, či raste, či o vzťahu fiskálnej a monetárnej politiky a makroekonomických veličín príjmu, outputu, zamestnanosti, rastu atď. a to v konkrétnej ekonometrickej podobe, sústave ekonometrických rovníc.
Nebudem rozoberať podrobnosti. Hovoria o tom diela.
Záver
Ekonomika SR prežíva náročné obdobie. Prišla pandémia a dnes aj pomoc Ukrajine. Vzniknuté ekonomické problémy si žiadajú využiť hlboké a náročné poznatky ekonomickej vedy, hlavne ekonometrie.
V EÚ nemáme vyriešené vzťahy medzi národmi, ekonómovia EÚ nedali potrebnú ekonomickú teóriu.
Z minulo týždennej Deklarácie o prejave dobrej vôle vo veci udržania cenovej stability základných potravín priam srší nevedecké riešenie; iba verbálne, osobitne kvantifikácia cenovej stability a cenovej citlivosti.
Musíme si uvedomiť ich konkrétnu aplikáciu v konkrétnych historických podmienkach a v náročnej politickej situácii.
Že to tak nie je dokazuje naša realita a odpoveď na jednoduchú otázku: Čo znamená schválenie výdavkových limitov pre prípravu rozpočtu na rok 2023? „Konkrétne to neznamená nič,“ odpovedal minister financií I. Matovič.
Zistili sme, čo si musíme ujasniť pomocou kognitívnych funkcií človeka, napr. schopnosti riešiť problémy, úsudku, pamäte, myslenia, plánovania a organizovania. Vďaka nim dokážeme vnímať a riešiť ekonomické problémy.
Vnímame, čo sa deje v ekonomike?
Každý človek vie rozdiel medzi tepnou a žilou. Žiaľ, bežný človek si neuvedomuje rozdiely v ekonomických kategóriách.
Má to veľký význam práve dnes, keď je na Ukrajine vojna. Plynie to z mojej úvahy o platobnej bilancii, kde som uverejnil aj to, že naše obce či mestá darujú utečencom nielen ubytovanie, ale aj stravu, či nemocnice zlepšujú zdravie. Už viackrát som písal o fungovaní ekonomiky SR, ktoré zreteľne uvádza graf a musím opäť. Čitateľ nech sa do neho zahĺbi.
Verím, že čitateľ sa dobre zahĺbil do grafu. Jeho otcom je prof. S. Kuznets, môj učiteľ. Nobelovu cenu získal za systém národných účtov a tento graf. Ak si ho čitateľ pootočí, zistí aké príjmy majú domácnosti a aké majú výdavky. Ak ho bude otáčať, zistí, že to platí aj pre vládu, podniky a finančné trhy. Čitateľ by si mal dobre všimnúť aj „hrúbku“ tokov, ktoré sú popísané textom. Indikujú veľa. V prvom riadku je tok transferové platby vlády a splatenie úrokov.
A tu musím upozorniť na pojem transferové platby. Čitateľ vidí, čo to je. Naši vládni ekonómovia a vlády volajú transferovým platbami oba toky zo sektora vláda. Nepoznajú tento graf. Predseda vlády, minister financií a minister hospodárstva, ba aj prezidentka by ho mali mať na pracovnom stole.
Čitateľ možno videl hru Ale, ale pani plukovníková. Ide o legendárnu vynikajúcu komédiu, akých je málo v súčasnej dobe. Aj vynikajúcich ekonómov je v súčasnej dobe málo. Preto ani ekonómia nie je kvalitná. Pani plukovníková so svojimi deťmi, ktoré sú chamtivé za peniazmi, sa na tom baví. Aj dnes máme chamtivcov.
Trochu mi pomôže spomenutá hra; hra potrebuje režiséra (predseda vlády) potrebuje hlavného predstaviteľa (minister financií) a potrebuje hercov (parlament). Hlavná postava sa vyjadrila o prof. Strniskovi (režisérovi), že si uvedomila, aké skvelé je s ním spolupracovať. „Bol pre mňa zárukou, že som išla do tejto hry“ povedala hlavná predstaviteľka.
Verím, že pri tomto krátkom opise hry sa čitateľovi v hlave vynárali podobné myšlienky ako mne. Kto už v našej ekonomike a to už po 30 rokoch jej fungovania bude zárukou, že ekonomika bude skvele fungovať? Ako ohlas som dostal od čitateľa tento mail:
Vážený pán profesor,
úprimne obdivujem Vašu vytrvalú snahu poučiť nepoučiteľných. Nie, nie je to z mojej strany irónia, iba konštatovanie neradostného– pokiaľ ide o našu „mládež novú-ponovembrovú“, a tragického faktu vo vzťahu k súčasnej vláde. A ešte väčšia tragédia je, že nie sme v takomto marazme na našej matičke Zemi ani zďaleka sami. Napísal o tom veľmi výstižne Niall Ferguson v predhovore k svojej knihe Civilizácia. Citujem: „Nadobudol som dojem, že hŕstka ľudí, ktorá pracuje v bankách a na ministerstvách financií západného sveta má o poslednej hospodárskej kríze pramálo informácií. Zhruba 30 rokov sa mladým ľuďom na školách a univerzitách vštepovala myšlienka liberálneho vzdelávania, ochudobneného o podstatu historického poznania. …“ Myslím si, že v tom tkvie podstata našej „biedy“. Hlupáci volia hlupákov a tí sú nepoučiteľní. Veď prečo by sa mali naučiť čosi nové, keď ich doterajšia tuposť im priniesla bohatstvo a moc /aj nad našimi osudmi/ ktorú majú. Všimnite si, ako protestujú súčasní adepti skúšky dospelosti – vraj testy sú veľmi náročné, keďže sa museli učiť online. To je dôvod! Čo na tom, že sa nenaučili, nevedia, oni za to predsa „nemôžu“, to covid! A hlúpi sa prihlásia na VŠ a budú prijatí! Takto dvíhame úroveň nášho školstva. Aká budúcnosť nás a najmä ich, naše vnúčatá čaká, škoda pomyslieť.
Píšete múdro, jasne a zrozumiteľne, vážený pán profesor, ale oni to čítať nebudú. Kvôli čomu, keď doteraz nič neprečítali a tituly aj tak majú?
Pozdravujem Vás a ospravedlňujem sa za menej promptnú odpoveď. Začínam s prácami v záhrade, to je ten dôvod.
Na „záhrade ekonomiky“ SR, ktorú zobrazuje uvedený graf, nemá kto pracovať, ba hádam niektorí ani nevedia. Iba hlboké poznatky ekonomickej vedy sú kompasom, ktorý ukáže správny smer. Ten dnes chýba. A nevnímame čo sa deje v ekonomike.
Záver
Verím, že po zoznámení sa s grafom, čitateľ získal presvedčenie, že o ekonomike má veda hlboké poznatky, jej vnímanie, čo sa v ekonomike deje. Grafu treba rozumieť. Ba ekonometrovia robia veľmi osožné a zložité experimenty na modeloch nie pre svoje uspokojenie, ale experimenty ktoré slúžia tvorcom politiky nájsť optimálnu cestu rozvoja ekonomiky pre benefit ľudí, občanov SR.
Dnes ich ignorujú.
Dôležité je, že čitateľ môže vďaka grafu jasne vnímať to, že základným problémom ekonómie je distribúcia, akumulácia a distribúcia outputu.
A práve preto viem (verím), čo mám žiadať od vlády.
Prof. Jaroslav Husár
Bratislava 15, 24, 28/3/2022
