Čo sa zmení?

K úvahe ma podnietil mail, v ktorom sa píše: „Zamyslite sa nad tým, že ten oslavný prelet (lietadiel) musel niekto naprogramovať, potom nacvičiť a nakoniec bezchybne vykonať; akákoľvek odchýlka by vyvolala katastrofu. Nedá mi položiť otázku: prečo nedokáže taký algoritmus ľudstvo zaviesť aj do riadenia štátov, teda do politiky a národného hospodárstva? Zrejme to nebude podotázka či by sme to vedeli, ale komu to prekáža. Veď v tom je asi „zakopaný pes“ spoločnosti v ktorej žijeme“. Budeme mať novú vládu. NR SR už máme. Preto sa treba v uvedenom duchu zamyslieť.

 
Na úvod spomeniem len jedno číslo. Až 140 000 Slovákov pracuje v zahraničí. Práve toto číslo dokazuje, že nemáme rovnaké podmienky realizácie sa doma ako napr. Nemci. Zmení, zníži sa v budúcnosti odchod ľudí do zahraničia za prácou? Zmeníme podmienky realizácie sa u nás doma, začneme vyrábať, produkovať produkciu, ktorá zamestná tých ľudí?
 
To je málo. Ide aj postavenie ľudí v živote, vo výrobe, v podniku, či továrni. Ide o všetky vecné (čo dosiahne človek), a pritom budú stále existujúce, pretrvávajúce, avšak nové  podmienky realizácie sa. Máme a mali sme také objektívne podmienky, ktoré by boli vlastné našej ekonomike? Produkujeme takú výrobu, na ktorú by sme boli hrdí, ako Švajčiari na hodinky či syry? ZSMK Tlmače, kde som po VŠ začínal, mali až 8 000 zamestnancov a vyrobili najväčší elektromotor na svete.
Dnes sa handrkujeme s Poliakmi o bryndzu. Alebo tajchy, čo sú krásne, ľuďmi vytvorené jazerá harmonicky vrastené do strmých hôr. Tajchy vyriešili “prvú energetickú krízu” baníctva a zachránili baníctvo v celom kraji ba aj v Anglicku. Energia vody nahradila konskú a ľudskú silu, ktorá nestačila odčerpávať spodnú vodu v baniach. Dovtedy vodu v podzemí odčerpávalo asi 2000 ľudí a rovnaký počet koní.
Vybudujeme si takú sústavu hospodárstva v rámci EÚ, ktorá bude pre človeka obsahovo atraktívna, príťažlivá, zabezpečujúca nové postavenie, nie vnucovaná? Aj tú musíme naprogramovať, potom nacvičiť a nakoniec bezchybne vykonať ako hovorí mail. V rokoch 1960/68 ju Slovenskí ekonómovia „narysovali“ a začali realizovať.
 
Na našich poliach hospodária Dáni, Taliani či Holanďania.  Dôležité je, aby sa človek realizoval nielen ako pracovník vo výrobe, ale aj ako občan v kultúre, športe, či inej oblasti; realizovať sa je prvoradý jeho cieľ. Po roku 1989 bolo viac ako 140 podnikov zničených. Poľnohospodársku a potravinársku produkciu dovážame. Nuž, ale spoznali sme nové pojmy ako utajení vlastníci, či biele kone. Feudál nepotreboval utajovať vlastníctvo.
 
Našim najväčším problémom, ako nás hodnotí EÚ, je ekonomické zaostávanie. Československo bolo vyspelou ekonomikou. Dnes sa Slováci už veľakrát osvedčili ako výborní pracovníci, uplatnili sa ako majstri svojho remesla a to, žiaľ, v zahraničí. Uspokojili tým svoje potreby a predstavy? Realizovali sa? Nedele netrávili doma s rodinou.
Aj Slovák(enka) by mal mať v spoločenskej deľbe práce rovnakú šancu byť aj riaditeľom, nielen robotníkom. Aby mal finančné prostriedky nielen na obživu, ale aj na cestu k moru, či do fitnescentra, a zaplatiť si štúdium na zahraničných univerzitách. Naše upadajú. Teda má sa čo zmeniť.
 
Aby som mohol urobiť výpovednejšiu moju úvahu a komparáciu, spomeniem ešte jeden fakt. Verím, že viacero čitateľov bolo v Sv. Antone. Videl tam súpravu nábytku pozlátenú 24-karátovým zlatom, ktorá je asi najväčším lákadlom kaštieľa. Videl bohato zariadené salóny pôvodným nábytkom odzrkadľujúce spôsob života, vkus a záľuby dvoch bohatých rodov Koháryovcov a Coburgovcov. Oba rody v kaštieli sústredili výnimočné diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta od 18. do 20. storočia. Sprievodca hovorí, že v barokovo-klasicistickom kaštieli, ktorý dostavali v roku 1750, vyjadrili architekt a stavitelia symboliku kalendára. Štyri vchody, sedem arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien predstavuje vlastne počet ročných období, dní v týždni, mesiacov v roku, počet týždňov a dní v roku.
 
Analogickú symboliku by mala mať budova našej ekonomiky, nášho ekonomického systému, ktorú sme začali stavať po roku 1989. Nestalo sa; máme nezamestnanosť a dlhy. Aj budova ekonomiky musí mať predovšetkým dlhodobé riešenia. Aj ekonomickí vedci píšu o ekonomike, že musíme mať predstavu ako má fungovať, vypadať. Musíme chcieť ako má fungovať. Prof. K. Engliš, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky Československa má 900 stranové dielo z roku 1937 Soustava národního hospodářství – veda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života, v ktorom problém chcenia v ekonomike podrobne analyzoval, rozobral.
Nositeľ Nobelovej ceny P. Samuelson to vyjadril 3 otázkami: čo vyrábať (múku, tanky), ako vyrábať (orať koňmi, orať traktorom) a pre koho vyrábať (pre chudobných, pre bohatých)?
Čo chceme dosiahnuť treba riešiť vedecky; robí to ekonometria resp. lineárne programovanie. Aby som to názorne objasnil, ilustroval, využijem k tomu malý príklad. Už sme ten systém začali používať. Povedzme, že poľnohospodársky podnik pestuje 3 plodiny – P1, P2 a P3. Má takéto zdroje – 10 000 a pôdy, 400 000 hodín práce a z jazera môže odobrať ročne 50 000 m3 vody.
 
P1 má takéto požiadavky na tieto 3 zdroje 1, 20 a 3
P2  má takéto 1, 80 a 6
P3 vyžaduje 1, 40 a 5
 
Z jedného ha P1 podnik získa 40 t biomasy, z P2 je to 70 a z P3 30 t biomasy. Logickou otázkou je, aké maximálne množstvo biomasy môže podnik získať? Cieľ, účel je teda jasný.
Dosiahnutie, získanie tohto cieľa, účelu v ekonometrii vyžaduje algoritmus, žiada realizáciu určitých krokov zaručujúcich získanie konkrétnej hodnoty cieľa. Model a jeho algoritmus postihuje účelne pôsobiace ekonomické sily v realite. Výsledok nám poskytne prognostický,  predvídaný výsledok činnosti podniku, jeho cieľ. Optimalizačný problém vyššie uvedeného príkladu v lineárnom programovaní sa naformuluje takto:
 
Účelová funkcia
40 x1 + 70 x2 + 30 x3 (max)
pri podmienkach
1×1   +    1×2 +   1×3           u0026lt;   10 000    nerovnosť na pôdu
20 x1 + 80 x2 + 40×3          u0026lt; 400 000    nerovnosť na pracovnú silu
3×1 + 6×2 + 5×3                  u0026lt;   50 000    nerovnosť na vodu.
 
Riešením získame optimálne hodnoty hektárov pôdy troch plodín a samozrejme aj maximálnu hodnotu produkcie biomasy. Takýto postup môžeme aplikovať aj na ekonomiku ako celok Model by však mal stovky rovníc, nerovníc, ktoré ohraničujú jej fungovanie, sú podmienkami, ktoré ekonomika musí spĺňať, vopred ich požadujeme ako architekt počet období, či iné v kaštieli vo Sv. Antone. Tvorca rovnicami vyjadruje veľkú škálu, obsahovú množinu možností a cieľov; je to nepredpojatá, nestranná voľba. Tá sa opiera o vecné a konkrétne formalizovateľné vzťahy. Aký zlatý poklad nám priniesli do budovy ekonomiky vlády po roku 1993?
 
 
Záver
Čo sa zmení? V úvahe som poukázal na potrebu zmeny fungovania ekonomiky. Rozobral som pojmy ako cieľ, či úžitok, ktorý sa v národohospodárskej vede, teórii chápe ako miera schopnosti statku uspokojovať potreby daného ekonomického subjektu, človeka. Hoc veľa Slovákov pracuje v zahraničí, nie sú riaditeľmi. Ale aj my doma nemáme na ružiach ustlané. Zmenia voľby súčasný stav. Uspokoja Slováci svoje ciele a túžby? Ako sa budú realizovať, ako sa presadia, ako sa osvedčia, ako budú v športe či kultúre uskutočňovať svoje predstavy? Prídu na Slovensko ďalšie automobilky? Budeme drevo z našich lesov vyvážať alebo vyrábať nábytok. Urobíme z našich minerálnych vôd výnosný export?
Aj čitateľ vie iste položiť otázky. Ako zvládnuť aj veľké dlhy hlavne 3 posledných vlád?

Potrebujeme to, o čom hovorí mail. Potrebujeme však hlavne nových  Mikovíniovcov a Hellovcov, či Karvašovcov. Musíme c h c i e ť , musí vláda a NR SR chcieť (a vedieť kde a ako; tak a takto) lepšie Slovensko. 
Existuje ešte skutočný kapitalizmus?