Chvála pomalosti

Ilustračné foto: Marián Moravčík

Naša doba podľahla rýchlosti. Za jednu generáciu sa teraz udialo také množstvo zásadných zmien, ktoré si kedysi vyžadovalo celé storočia. A jednotlivec už psychologicky za touto rýchlosťou nestíha.
 
Moja obľúbená pieseň Čas malín od Pavla Hammela začína takto:
Vôňa dotyk vánok ticho slová ktoré splynú s dychom, keď máme ústa od malín čas by mal plynúť pomaly a nie tak zradne rýchlo.
 
Tento text ma nenechal ľahostajným, a preto si k nemu dovolím manifestovať myšlienku, že aj rýchlosť a zrýchľovanie, ktoré dnes prenikajú do všetkých sfér individuálneho i spoločenského života, musí naraziť na isté limity. Nie je možné nekonečné zrýchľovanie – ani produkcie (materiálnej, duchovnej), ani konzumácie. Nazdávam sa, že v istom okamihu ľudských dejín sa pomalosť stane novo objavovanou hodnotou.
 
Je klamlivé oceňovať rýchlosť len pozitívne a pomalosť len negatívne – vo vede, v umení, aj v každodennom živote sa do hĺbky vieme dostávať len pomaly. Prieniky do hĺbky poznania, myslenia vyžadujú čas. Rýchlosť často zvádza k povrchnosti.
 
Poézia sa k nám prihovára v symboloch. Mladému Hammelovi je v texte ľúto za stavom zamilovanej opojenosti, ale veľmi presne vystihol pocity človeka, ktorý sa zo všetkých síl usiluje „dobehnúť vlak“. Nejde to.
 
Verím, že čitateľ má vlastné osobné skúsenosti s neúprosnosťou okolitej rýchlosti a že už mu prišlo na myseľ mnoho vlastných príkladov.
 
Vysporiadať sa s prehnanou rýchlosťou nie je jednoduché. Aj ja sa stále učím hľadať výhody v pomalosti – v pokročilom veku. Znie to paradoxne, ale naozaj – celý život som sa náhlil, môj život bol pohyb medzi termínovanými povinnosťami a teraz, v posledných rokoch si veľmi uvedomujem, že aj v pomalosti je krása. Ovocie aj myšlienky a postoje potrebujú na dozrievanie čas. Rýchlené nie sú kvalitné.
 
Netreba chcieť čím rýchlejšie, čím viac (kníh, titulov, majetku…), ale naučiť sa dokonalosti v každom umení.
Radosť z okamihu, z vlastného času sú pre mňa dôležité hodnoty.

Dušan Piršel

Dodatok Mariána Moravčíka:

Naši starí rodičia hovorili: „Dvakrát meraj, raz strihaj!“
Človek by si myslel, že to v prvom rade hovorí o dôkladnosti prípravy, ale ešte dôležitejšie je to poučenie o tom, že sa človek nesmie ponáhľať urobiť niečo, čo sa už nebude dať opraviť, alebo s veľkými nákladmi.
Nemali by sme sa ponáhľať prijímať záväzky (sľuby, zmluvy), ktoré nebudeme schopní uniesť. A nemali by sme sa ponáhľať do konfliktov (hádok, bitiek, vojen) lebo hrubé slovo, ani facku, ani vystrelený projektil, už nie je možné zobrať späť a zabudnúť.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore