Ilustračný obrázok: Pixabay
Každý z nás žije v tomto uponáhľanom svete svoj vlastný, životný príbeh. Tie príbehy sú podobné a predsa odlišné tak, ako sa všetci na seba podobáme a zároveň odlišujeme. A každý z nás po niečom túži.
Niekto po peniazoch, peknom dome, modernom aute či exotickej dovolenke.
Niekto túži po láske a objatí, po jednoduchom šťastí a porozumení a iný zasa túži po pokoji a zdraví pre svojich blízkych, alebo pre seba.
Neviem či je to touto zvláštnou dobou, ale všimla som si, ako sa ľudia pomaly začínajú uzatvárať do seba. Nedokážu hovoriť o tom čo prežívajú a čo cítia. Majú strach z výsmechu, ale hlavne z toho, že ak sa niekomu zdôveria, tak to bude proti nim zneužité.
Postupne sa zo života ľudí sa začala vytrácať ľudskosť, empatia, súcit, smiech, radosť, šťastie…
Naopak pribudla nenávisť, závisť, chamtivosť, lakomstvo a zloba.
Čím viac sa ľudia ženú za materiálnymi pôžitkami, tým viac zabúdajú na tých ostatných okolo seba.
Stáva sa, že ak sa niekto dostane “hore”, na vyššiu životnú úroveň, dáva pocítiť tým okolo seba, že je viac ako oni.
A rýchlo zabúda na to, že je takým istým človekom, ako tí ostatní.
Vďaka sebectvu a nadutosti často prichádza o blízkych, priateľov, kamarátov, ale najmä zabúda na to, akú obrovskú cenu má ľudskosť…
Každý z nás si žije svoj životný príbeh…
Často sú to príbehy plné radosti, ale aj bolesti.
Ale vďaka ľudskosti sa dokážeme podeliť s radosťou a pomôcť v bolesti. Vďaka empatii dokážeme počúvať a chápať problémy a starosti tých druhých. Vďaka súcitu sa dokážeme vzdať vlastného pohodlia a pomôcť.
Vďaka ľudskosti a priateľstvu dokážeme prekonať smútok z odchodu najbližších. Dokážeme bojovať so samotou, alebo s ťažkou chorobou.
Vďaka ľudskosti dokážeme milovať a dávať tým druhým samých seba, svoj čas a lásku.
Vďaka ľudskosti sa stávame tým, čím by sme mali byť, skutočnými ľuďmi…
Devana
Slnovratovo 8. apríla 2017
