Bridí sa mi násilie a extrémizmus (rozhovor s dr. Dušanom Piršelom)

Marián Moravčík
blank
Dr. Dušan Piršel
.

Hovoríte, že sa vám bridí extrémizmus. Čo to je, podľa vás?

Prikláňam sa k názoru politológa ktorý tvrdí , že extrémizmus je ideológia, ktorej základom je, že smeruje proti princípom liberálnej demokracie a právneho štátu. Je založená na odmietaní princípu rovnosti, naopak, nerovnosti medzi ľuďmi vyzdvihujú. Na základe týchto nerovností nazerajú na seba ako na vyvolenú časť spoločnosti, naopak tých druhých znevažujú kvôli ich odlišnej (rasovej, národnostnej, či náboženskej) príslušnosti. Dalo by sa dlho o tom. 

Chápem vaše obavy. Zrejme narážate na čoraz častejšie konfrontačné situácie, ktoré ovplyvňujú aj najvyššiu politiku. Ako si to vysvetľujete?

Nie je to len náš problém, ale európsky a svetový. Vnímam to ako dôsledok veľkej nezodpovednosti ľudí, ktorí riadia tento svet. Bežní občania si uvedomujú, že mnohé z toho, čo sa deje, je zlé, ale nevidia vždy serióznu alternatívu. Začínajú často preto prijímať lacné riešenia, ktoré ponúkajú ľudia, nehodní toho, aby mali v spoločnosti nejaké slovo. Ak sa v spoločnosti objavujú nenávistné prejavy, napríklad vo verejných vyjadreniach politikov, tak potom ľudia náchylní k extrémizmu pochopia, že je dovolené prejavovať nenávisť a útočiť na nepriateľa. A v kontexte potreby patriť k skupine s rovnakými nenávistnými prejavmi extrémisti rýchlejšie priľnú k politikom, ktorí im to umožnia. Práve preto niektorí politici chápu šírenie nenávisti ako veľmi účinný prostriedok, ako získať moc.

.

Myslíte, že extrémizmus je ľahké identifikovať, lebo sa prejavuje jedine zlom? Nemôže sa niekedy maskovať „dobrými úmyslami“?

Máte pravdu, láska a nenásilie je svojim spôsobom tiež extrémizmus. Je však rozdiel medzi extrémizmom lásky a extrémizmom nenávisti, medzi extrémizmom obrany tisícročných hodnôt a extrémizmom presadzovania deviácií. Byť extrémistom v mene dobra je fajn, byť na druhej strane je zločin. Tomu zločinnému extrémizmu sa nedá čeliť silou, pretože o tú mu ide. Jeho cieľ je konflikt. Extrémizmus lásky má za cieľ lásku samu. Na druhej strane aj extrémizmus lásky musí siahnuť po donucovacích prostriedkoch, ak extrémizmus zla hrozí úplným zničením lásky alebo už zaútočil ako prvý.

Donucovacie prostriedky… beriem, keď si predstavím, že ich použije rodič alebo učiteľ. Podľa vás, z čoho vyviera ten zlý extrémizmus?

Živnou pôdou pre extrémizmus je ľudská nespokojnosť, frustrácia, zlý životný pocit, či už objektívny, alebo subjektívny.

Zdá sa mi, že tá frustrácia a zlý pocit sa na nás valí zo všetkých obrazoviek…

Sociálne siete, ale aj populárne masmédiá, ktorým už pomaly nikto neverí, vytvárajú často podhubie pre demagógiu, xenofóbiu, neznášanlivosť, nenávisť. Ak mám byť úprimný, obávam sa, že reálna ekonomická nesloboda a informačný pretlak, ktoré charakterizujú súčasné obdobie, môžu potláčať zdravý úsudok. Ale všetko bude mať v rukách predovšetkým mladá generácia. Tá sa rozhodne, akú cestu si zvolí.

Mladej generácii by sme však my, skúsenejší, mali nejako pomôcť. Poradíte ako?

To je dobrá otázka ? ale myslím, že to viete. Neprispievať k vytváraniu podmienok, ktoré k nemu vedú.  Aké to sú?  Individualizmus, bezohľadnosť, maximalizácia zisku bez ohľadu na externality (to sú prejavy nedokonalosti trhu), zameranie na kvantitu, nie kvalitu, povrchná spotreba, ignorovanie marginalizovaných skupín spoločnosti, neschopnosť viesť dialóg…

Ďakujem vám za inšpirujúci rozhovor.

.

Pozrite tiež:

Návrat hore