Ilustračný obrázok: Wikipedia
Pred časom som na portáli Pravda čítala článok o vývoji a výrobe legendárnej škodovky 1203.
Z článku sálal výsmech z „pružnosti socialistického priemyslu“ a celej tej doby, keď sa v našom štáte budovalo to, čo naši demokratickí politici tak lacno rozpredávali západu.
Autor článku medziiným uviedol, že vývoj nového modelu stagnoval na nedostatku financií, pretože sa staval nový automobilový závod v Mladej Boleslavi.
Aká bola v skutočnosti doba toho v tejto dobe opľúvaného a nenávideného totalitného režimu „socializmu“?
Nikto z novodobých „odborníkov“ na túto dobu, ktorí ju démonizujú nechce vidieť to, čo sa v skutočnosti dialo.
A to najmä to, že zo zaostalej, agrárnej krajiny, zničenej vojnou, pomaly a poctivou prácou mnohých ľudí, vznikala úplne iná krajina.
Výsmech ľudí, ktorí opľúvajú socializmus, je výsmechom do tvárí tých, ktorí postavili priemyselné podniky, elektrárne, cesty.
Doteraz sa deti učia v školách postavených v socializme, ktoré za 30 rokov úžasného slobodného demokratického režimu, prešli len kozmetickými úpravami, výmenou okien, či novej fasády, ale majú pôvodné lavice, tabule, podlahové krytiny. Tento súčasný režim, nemá financie napríklad na opravy telocviční, ktoré boli často pri školách postavené dobrovoľne rodičmi v „akciách Z“.
Ľudia doteraz bývajú v „králikárňach“, ktoré boli postavené nenávideným režimom, pre všetkých, ako nájomné byty a v tomto skvelom režime si ľudia na tieto byty musia brať nehorázne hypotéky, ktoré splácajú bankám niekoľko desaťročí.
Ľudia sa doteraz liečia v zdravotníckych strediskách a najmä nemocniciach, ktoré síce majú platené parkoviská s modernými kamerovými systémami, ale v mnohých ležia na starých posteliach, na izbách s klimatizáciou z netesniacich pôvodných okien, ktoré majú niekoľko desaťročí, nosia si tam svoje príbory a toaletný papier a dokonca aj jedlo, lebo nemocnica nie je hotel.
Kritici socializmu „zabúdajú“ na to, akým spôsobom budoval západ svoj vyspelý kapitalizmus.
Nikto z nich nespomenie, ako to fungovalo napríklad vo Francúzsku či Nemecku, ktoré si v tejto dobe nesú následky budovania kapitalizmu pred viac ako 50-timi rokmi. Nikto z nich nehovorí o lacnej pracovne sile a využívaní kolónií, napríklad z Turecka či Alžírska.
Málokto hovorí o tom, čo sa dialo v 80-tych rokoch v Anglicku.
Nuž sami máme možnosť vidieť, ako naša krajina napredovala počas tridsiatich rokov slobody a demokracie.
Z krajiny s rozvinutým priemyslom a poľnohospodárstvom sa stala chudobná, potravinovo nesebestačná, zadĺžená kolónia s lacnou pracovnou silou.
Krajina, kde sa namiesto vlastných podnikov a fabrík stavajú montážne linky zahraničných automobiliek a iných podnikov na úrodnej pôde.
Krajina, kde sa namiesto bytov a škôl, stavajú megalomanské nákupné centrá, v ktorých ľudia namiesto nakupovania len zabíjajú čas.
Krajina s vysokou nezamestnanosťou a rozbitými rodinami, ktorej ľudia sú nútení, len aby prežili, robiť gastarbeiterov na západe.
Krajina v ktorej vládnu šašovia a poskokovia západných mocností a komedianti majú výsadné práva opľúvať a kritizovať tých, ktorí túžia po lepšej a spravodlivejšej spoločnosti.
A práve tí sa vysmievajú z ľudí, ktorí dokázali „na kolene“ vytvoriť nový model auta, ktoré celé desaťročia slúžilo aj napriek technickým nedostatkom.
Ale musíme sa tešiť z toho, že táto krajina si musí požičiavať na všetko, dokonca aj na činnosť svojho rozbujnelého štátneho aparátu.
Musíme sa povinne tešiť zo slobody a demokracie, pretože tá doba predtým, ktorá dávala ľuďom prácu, sociálne istoty a budúcnosť bola veľmi zlá a totalitná.
Devana
Slnovratovo 19. august 2018
Dodatok autora:
Prečo som vybrala znova starší článok?
Po sedemdesiatich rokoch končí na Slovensku výrobu fabrika, ktorá “prežila” tridsať rokov demokracie a doteraz zamestnávala množstvo ľudí, ktorí podľa slov generálneho riaditeľa Slovalca Milana Veselého v nej pracovali celý svoj “pracovný život”. A práve týmto článkom chcem poukázať na šikovnosť, zručnosť a tvorivosť ľudí z oboch našich bývalých republík. Z ruín dokázali vytvoriť nový, prosperujúci a sebestačný štát.
Verím, že ľudia to dokážu aj teraz, aj keď situácia je oveľa horšia ako po Druhej svetovej vojne. Okrem toho, že náš štát kompletne zničený a zdevastovaný a je v štádiu “klinickej smrti”, má veľký problém hlavne v tom, že v súčasnosti má nedostatok práve takých ľudí, ktorým by úprimne záležalo na obnove štátu. Čím to je spôsobené uvediem v blízkom čase, v pripravovanej recenzii knihy “Sad” roste sám? z vydavateľsta TORDEN.
