Ilustračný obrázok: Pixabay
Dnes, keď mi môj priateľ Dražko Mika poslal prianie k Svetovému dňu poézie, som si znova spomenula na tieto Jeseninové slová z jeho rovnomennej básne…
A aj keď sa necítim poetkou v pravom slova zmysle, občas napíšem pár veršíkov, hoci viem, že sa mnohým budú zdať kostrbaté a neučesané, rovnako ako ja.
Mnohí básnici a poetky sú zvláštni, ba priam divní ľudia. Otvárajú svoje srdcia úplne dokorán a vpúšťajú si nás ostatných až na dno svojej duše. Možno preto, aby sme tie srdcia dokázali otvoriť aj my samotní a pochopili vzácnosť a hĺbku vlastných duší najmä v takej dobe ako je tá teraz, keď vo svete rinčia zbrane a hnus sa v jeho najodpornejšej podobe stáva „umením“. V dobe, keď sa poézia stala ušmudlanou popoluškou, aj keď sa pod jej špinavými šatami a ufúľanou tvárou skrýva skutočná krása života, duše a lásky.
Preto sa chcem v tento deň podeliť s krehkými veršíkmi môjho priateľa, ktoré sú pre mňa také vzácne najmä preto, že sú veršami skutočného básnika darované z úprimnej lásky a priateľstva…
Aby sa Srdce Nenudilo
Oblažím srdce čašou vína –
nech sa mi v hrudi nenudí
pri svieci nech si zaspomína
na mladé letá, na ľudí,
.
Ťarbavé kroky majálesu
aj zlaté strely Eróta.
anjelské krídla Dušu nesú
pramienok Lásky klokotá…
.
Vyprosím niť od Ariadny
aby som našiel cestu späť
fádny je večer beználadný
nechce sa Duši osamieť
.
V pamäti srdce loví, hľadá –
nestoja o nás Júlie –
len Rómeova serenáda
v kalichu vína ožije
.
Klopil som oči pri pohľade
chveli sa slová nesmelé
topil sa cencúľ Lásky v ľade
rrneli mravce po tele…
.
Šelestí srdce vinovato
Amor sa s nami nebaví
Do Lásky sa nám votrel Platón
Stojí klam za groš deravý
.
Ešte si srdce naliať prosí –
nedosť je jeden do páru
kašle nám Osud na ponosy –
podávam Duši gitaru…
.
D r a g o 08082022
