Aj v súčasnosti sa kapitalizmus „presadzuje“ vo svete stále rovnakými prostriedkami, ktoré označuje ako šírenie „slobody a demokracie“. Robí to peniazmi, ktorými si kupuje verných lokajov, hrubou vojenskou silou, ktorá ničí celé krajiny a má na svedomí obrovské množstvo nevinných obetí, ale aj zničených ľudských životov, utrpenia bolesti.
Ťarcha atmosféry okolo plošných „protipandemických opatrení“ dolieha na nás na všetkých. Mnohých trápi otázka, kam to všetko smeruje…
Úvaha o tom, že hoci sme na súčasný režim nahnevaní, jeho zrútenie nie je riešením. Je nutné zamyslieť sa, ako žiť inak.
S jemnou iróniou napísaný fejtón o tom, že revolúcie vlastne spôsobujú uniformy. A o tom, aké náročné je robiť revolúcie začiatkom zimy.
Existujú ešte medzi ľuďmi hodnoty, ktoré sa nedajú kúpiť? A ktorých sa ľudia nemienia vzdať, za ktoré sú ochotní aj niečo obetovať?
Vyvolávanie násilia urážaním občanov a zneužívaním práva, pompézne oceňovanie agresorov, ale aj mlčanie prezidentky, ktorá tak ako pred rokom mohla zamedziť šialenstvu, ktoré rozpútala táto vláda, neveští nič dobrého.
Zamyslenie o utrpení, o tom, že má duchovný význam. Ale aj o súcite a o schopnosti vnímať človečinu a rozdávať aj prijímať lásku.
Devana sa zamýšľa nad hodnotami, ktoré napĺňajú ľudský život zmyslom.
Hodnota človeka sa nedá vyčísliť peniazmi, aj keď sa nás práve tí, ktorí žijú v „ilúzii života“ presvedčiť, že to tak je. Hodnota človeka sa skrýva v tom, kým Človek v skutočnosti je. V tom, akým je prínosom pre najbližších, ale aj pre spoločnosť.
