Architektúra ekonomického vesmíru

Verím, že čitateľ čítal o architektúre vesmíru, ktorým sa zaoberá fyzika. Iste vie aj to, že Einstein svojou teóriou relativity opísal fungovanie priestoru a času, zatiaľ čo Bohr zachytil v rovniciach zvláštnu kvantovú podobu hmoty.

Aj ekonometrovia zachytili v rovniciach, v tisíckach rovníc kvantitatívnu podobu fungovania ekonomiky. Vedecké, teda aj ekonomické myslenie sa „živí“ schopnosťou vidieť veci iným spôsobom. Dnes chcem aspoň čiastočne ponúknuť nahliadnutie do tejto púte predstavami o ekonomickom svete, o ekonomike ako množine odvetví a tovarov a služieb.
Dobre vieme, že ľudia nechceli veriť, že Slnko, Mesiac a hviezdy sa točia okolo nás. Ba Aristoteles spísal presvedčivé argumenty, prečo by Zem mala byť guľatá. Až Kopernik pochopil a ukázal, že v strede planetárneho „tanca“ nie je naša Zem, ale Slnko.

V dnešnej úvahe preto nemôžem nespomenúť ekonómiu, teda jej predstaviteľov, ídeje najväčších národohospodárov, aby som ukázal podstatu nadpisu a aj rast ekonomických poznatkov. Ich odkaz. Dôvodom je to, že premeny, ku ktorým dochádza v politickom a inštitucionálnom usporiadaní príslušnej krajiny sťažujú proces odvodzovania jednoznačných záverov o pravdepodobných účinkoch možných alternatívnych účinkoch hospodárskej politiky. Prvú predstavu nám zanechal A. Smith. Nebudem uvádzať veľký rast poznatkov na dielach mnohých ekonómov. Musím však spomenúť jedného, ktorého dielo opisujem v mojej knihe pod takýmto nadpisom: Rafinovaný David Ricardo – jeho boj v parlamente.

Keďže otázky fungovania ekonomiky skúmal sám, spočiatku nepokladal za potrebné prečítať si A. Smitha. Bohatstvo národov si prečítal až keď mal 27 rokov. Velikán Ricardo vstúpil na pole ekonómie v roku 1809 a to novinovými článkami o obežive a inflácii v článku The High Price of Bullion. Za infláciu obvinil Bank of England, ktorá neustrážila ponuku obeživa.

Obe oblasti nás trápia aj dnes. Ale on bol aj prísny recenzent. Vraj ho volali žralok. Údajne akýsi nedobytný prírodovedec v parlamente požiadal Ricarda, aby mu pomenoval jedno ekonomické pravidlo, ktoré nie je ihneď zrejmé, ale pritom je veľmi dôležité.
Bol to Ricardov „zákon pomernej výhody“, alebo doktrína komparatívnych nákladov. Dilema v zahraničnom obchode. V Ricardovej dobe majitelia pôdy v britskom parlamente chceli ochranu pred dovozom obilia zo zahraničia po napoleonských vojnách. Ale v parlamente sedeli aj príslušníci nastupujúcej buržoázie, noví podnikatelia (vzišli z priemyselnej revolúcie).

Vzhľadom k tomu, že buržoázia najímala pracovné sily, dávala prednosť dostupnosti lacnejších potravín na trhu, aby nemuseli robotníkom platiť vyššie mzdy.

Čitateľa lepšie uvediem do Ricardovho ekonomického problému, záhady, keď uvediem príklad. Nech sú dve krajiny, ktoré so svojimi zdrojmi môžu vyrábať rozdielne množstvá 2 tovarov – potraviny a látku. Konkrétne aké množstvá vidíme v tabuľke:

Teda prvá krajina môže vyrobiť buď 600 jednotiek potravín alebo 500 jednotiek látky, či akúkoľvek kombináciu potravín a látok za podmienky, že sa vzdá 6 jednotiek potravín za 5 jednotiek látky. Druhá krajina môže vyrobiť alebo 1 100 jednotiek potravín, alebo 600 jednotiek látok, alebo akúkoľvek kombináciu potravín a látok ak sa vzdá 11 jednotiek potravín za 6 jednotiek látok. Krajina 2 môže vyrobiť aj viac potravín aj viac látok ako krajina 1. Krajina 2 má absolútnu výhodu pri výrobe oboch tovarov.
Ale má relatívnu výhodu iba pri výrobe potravín, pretože jedna jednotka potravín ju stojí iba 0,54 jednotiek látok, zatiaľ čo krajinu jedna stojí jedna jednotka potravín 0,83 jednotiek látok. Hoci má krajina 2 absolútnu výhodu pri výrobe oboch druhoch tovarov, ale komparatívnu výhodu má iba pri výrobe potravín, a teda môže byť, podľa Ricarda, pripravená obchodovať s krajinou 1.

Ricardo ukázal, že obchod môže byť vzájomne výhodný.
Čitateľ sa môže pokúsiť nájsť príslušné množstvá. Zistí tak bystrosť velikána D. Ricarda.

Viacero ekonometrov spracovalo problém v množine rovníc. Rast poznatkov.

Brilantnú architektúru ekonomického systému, ekonomiky nám zanechal nositeľ Nobelovej ceny V.V. Leontiev, ktorého z ZSSR vlastne „vyhnal“ J. V. Stalin.
Bez hlbokého výkladu iste aj sám čitateľ zistí podstatu, ak si prezrie tabuľku nižšie. Vidí, že tabuľka je rozdelená do 3 častí. Z nadpisov je všetko jasné. Dôležité sú však vzťahy, ktoré zobrazujú aj číselné hodnoty.
Predovšetkým vidíme, že sa rovnajú súčty hodnôt stĺpcov a riadkov.
Tým je zabezpečená rovnováha ekonomiky a zabránená možnosť vedľajších korupčných aktivít. Rovnako vážne sú číselné vzťahy v rámci vyznačených „štvorcov“ a aj medzi, odborne, kvadrantami input/output tabuľky.

Pozrime si tabuľku:





Všetky uvedené vzťahy tejto architektúry ekonomiky Leontiev vyjadril sústavou rovníc, ktorú zdokonalilo mnoho ekonometrov a je jadrom ekonomickej analýzy, ktorú dnes vlády nerobia.
Rovnice neuvediem, ale verím, že čitateľ sa v tabuľke zorientoval.

Záver

Moderná ekonomická myseľ opisuje ekonomickú architektúru ekonometricky, sústavou rovníc a to lineárnych, či aj diferenciálnych.
V dnešnej dobe by sme to mali (vláda a parlament – tvoria štátny rozpočet) akceptovať ako bázické a nutné metódy ekonomického plánovania a rozhodovania, vedeckého rozhodovania.

Iba po dokonalom pochopení ekonomickej teórie môžeme očakávať, že politici a vláda zabezpečia realizáciu poznatkov v praxi a nasmerujú ekonomiku správnym smerom. Rozhodne netreba čakať, keď koaliční lídri dávajú priam ostentatívne najavo, že sa nikam neponáhľajú, a vlastne sa im hodí, že SaS hrá úlohu hromozvodu.

Slnko ekonomiky sa otáča inak ako si to predstavuje vláda a politici. Bez teórie by ekonómovia mohli na ekonomiku ba čumieť, s teóriou jej porozumejú.