Aký bol skutočný názor Marxa na liberalizmus

Ilustračné foto z Chemnitz: Maximilian Scheffler – Unsplash

Spracované z článku Matta McManusa (internetový magazín JACOBIN) ako recenzia knihy Igora Shoikhedbroda o Marxovej kritike liberalizmu.
 
Pri klasickom prístupe k štúdiu Marxa si študenti pravdepodobne odnesú dve základné predstavy o podstate Marxovho svetonázoru. Prvým je prirodzene postoj, že Marx bol odporcom kapitalizmu a druhým je presvedčenie, že bol aj zásadným kritikom liberálnych práv. Je pravda, že Marx v mnohých svojich textoch poukazoval na protirečivosť medzi liberálnym poňatím ľudských práv a reálnou majetkovou nerovnosťou kapitalistickej spoločnosti. Parafrázou francúzskeho spisovateľa Anatole Francea liberálne vlastnícke práva znamenajú, že žobráci aj riaditelia spoločností majú úplne rovnaké právo kupovať si rovnaké byty a domy.

Tento klasický pohľad na Marxa rozvinul aj vedecký komunizmus počas etapy socialistickej spoločnosti na východe. Bola všeobecne prijímaná predstava, že v rozvinutom komunizme nastane oslabovanie koncepcie štátnosti a celá stavba „práv“ sa rozplynie spolu s formálnou štruktúrou práva. Ľudia budú konečne schopní rozvíjať všetky stránky svojej prirodzenosti a táto ich bytostná sloboda nebude obmedzovaná čisto formálnou slobodou liberalizmu.

Profesor politických vied Igor Shoikhedbrod z Univerzity v Toronte sa však podujal na náročnú syntézu Marxovho diela z pohľadu jeho vzťahu k liberalizmu a podáva nám úplne iný obraz. Marx síce o štáte, právach a liberalizme písal veľa, no jeho myšlienky sú roztratené v mnohých textoch, článkoch a esejach a nemajú systematický charakter. Výsledkom bádania Igora Shoikhedbroda sú dva zásadné poznatky:

Marx veril, že liberalizmus a jeho koncepcia ľudských práv, menovite najmä sloboda slova a tlače, boli významným historickým spoločenským výdobytkom. Marx nebol jednoduchým popieračom liberálneho poňatia práv, skôr dialektickým kritikom liberalizmu. Poukazoval na to, že práve kvôli vyzdvihovaniu ekonomických princípov kapitalizmu sa liberáli oslepujú a nebudú schopní dotiahnuť svoje koncepcie až do zmeny ekonomických vzťahov s výsledným oslobodením človeka spod vzájomného vykorisťovania. Marx veril, že toto protirečenie sa vyrieši v beztriednej komunistickej spoločnosti, ale v jeho diele o konkrétnostiach tejto zmeny nenájdeme veľa podrobností.

Druhým a ešte významnejším výsledkom je to, že podľa Marxa ani prekonaním obmedzení liberalizmu nastolením beztriednej spoločnosti nemusí nutne zaniknúť legalita a v istom zmysle transliberalistická koncepcia ľudských práv. Shoikhedbrod píše doslova: „Beztriedna komunistická spoločnosť bude stále potrebovať systém práva a justície, ktorá bude sprostredkovávať vzťahy medzi rozdielnymi a potenciálne konfliktnými projektami, ktoré budú uskutočňovať socializovaní jedinci.

Shoikhedbrod dokazuje, že myšlienka o zániku štátu a formálneho práva v beztriednej spoločnosti nie je pôvodná Marxova a za jej všeobecné prijatie môžeme vďačiť neskorším sovietskym teoretikom marxizmu typu Jevgenija Pašukanisa. Namiesto toho Shoikhedbrod tvrdí, že Marx síce prichádza s predstavou, že v komunizme výrobné sily vytvoria takú úroveň materiálneho nadbytku, ktorý bude schopný uspokojiť všetky ľudské potreby, pričom zároveň klesne nutnosť venovať nadmerný čas práci. V žiadnom prípade to však neznamená, že technické kritériá rozhodovania úplne nahradia všetky etické a právne úsudky. Na tejto báze Shoikhedbrod stavia takú predstavu komunistickej budúcnosti, v ktorej mnohé zo súčasných liberálnych práv ostanú zachované, avšak v podstatne zmenenej forme. Zvlášť zdôrazňuje, že práve nebudú definovať vzťahy medzi „atomizovanými jedincami, ale medzi explicitne socializovanými bytosťami“.

Sú, samozrejme práva a koncepcie, ktoré v beztriednej spoločnosti nebudú mať miesto, menovite kapitalistické právo vlastniť majetok, vykorisťovať druhých ľudí a právo triednej dominancie. Zároveň aj koncepcia „externého štátu“, ktorý uplatňuje svoju nadvládu nad občanmi bude tiež nahradený demokratickým zriadením, v ktorom jednotlivci budú mať sociálne právo sami sebe kooperatívne ustanoviť zákony v spoločnom záujme. Ako raz Marx výslovne napísal: „Demokracia je riešením problému všetkých konštitúcií.“
 
Zdroje:
https://jacobinmag.com/2020/10/karl-marx-liberalism-rights-igor-shoikhedbrod-review?fbclid=IwAR3o86305FpjuDg_o0f0XoagmZTJ4cdK6IwDXOh77NffEuQ4IVGhcCXPpP4
Článok pôvodne vyšiel: https://davdva.sk/aky-bol-skutocny-nazor-marxa-na-liberalizmus/
 

PS (Marián Moravčík): Viacnásobne som sa pokúšal odoslať oznámenie (push notification) o zverejnení tohto článku. Nepodarilo sa. Určité kľúčové slová sú možno pre Matrix neprijateľné.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore