Ako vyliečiť depresiu doby?

Ilustračné foto: Marián Moravčík

Doba je absurdná. Zúfalstvo, neistota a strach sa stále viac pretláčajú do popredia. Jeden z dôvodov je samotná realita. Inflácia, ekonomický prepad celosvetových rozmerov spolu s vojnou “za humnami” vyvoláva v ľuďoch prirodzené obavy o budúcnosť.

Navyše máme za sebou obdobie pandémie, kde apokalypsa bola denným pokrmom zo všetkých strán. To sa odráža už nielen v myslení a prežívaní, ale aj v skutkoch. Nárast beznádeje aj na Slovensku je očividný.

Ako mi napísal psychiater MUDr Martin Kalaš. Stačí si len zobrať koľko samovrážd bolo zverejnených v médiách. Ľudia neskáču pod vlak len tak. Je to odraz všeobecného poklesu. Ekonomického aj psychického.

Druhý dôvod je neustále vystavovanie negatívnym správam a správaniu. Kto sleduje správy, tak má len malú možnosť udržať si veselú, optimistickú náladu. Negatívne, ohrozujúce udalosti sa striedajú jedna za druhou. Je to dané aj tým, že negatívna správa (a k tomu správne podaná) pritiahne väčšiu sledovanosť než pozitívna. Je to prirodzený mechanizmus ľudskej mysle, ktorú médiá dokonale využívajú. A tak človek sledujúci svet nadobudne pocit, že celá doba, celé naše „kráľovstvo je potiahnuté tmavým súknom“, nič pozitívne sa nedeje, všetko je to klamstvo, podvod, krádež, vražda, bieda.

V spojení s neradostnosťami a boľačkami vlastnej intímnej existencie je potom nastavenie mysle samo veľmi negatívne. A z toho vyplýva, že všetko čo vnímame, dokonca aj pozitívne správy (ak sú) vidíme pesimisticky, s pochybnosťami, bezperspektívne. To nás ubíja, ubíja to nielen naše duše, ale aj naše odhodlanie byť dobrý k ostatným. Načo? Má to vôbec zmysel, keď tu aj tak nič zmysel nemá?

A tak sa nálada šíri „od ducha k duchu“ ďalej. Jeden mrzutý človek dokáže rozmrzatieť celé okolie a tak sa napokon všetci utvrdzujeme v tom, že byť mrzutý, nevrlý, priam odporný je tá správna cesta života, lebo však načo inak?
Je to veľmi ubíjajúce.

Podľa psychiatra je liečba jednoduchá, ale bohužiaľ dlhodobá a veľmi pomalá. Ak som v živote niečo pochopil, tak je to fakt, že čakanie na rozprávkového princa, ktorý sa zrazu objaví a všetko zachráni, patrí naozaj len do rozprávok.

Liekom na utrpenie nie je radikálne navýšenie utrpenia, ako prostriedok vysporiadať sa „s tými zlými skupinami, ktoré to zlo spôsobujú“, ale práve naopak jednoduché, zato ťažké, individuálne konanie dobra.

Napokon radosť iného, ku ktorej som prispel trochou sám, je trochu aj mojou radosťou. Bolesť, ktorú som inému zmiernil, umožní tomu druhému pomôcť s bremenom niekomu ďalšiemu.
Práve o to sa snažíme aj v našom Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so ZP v Bratislave.

Dušan Piršel

Dodatok Mariána Moravčíka:

Už sme viackrát v článkoch spomenuli narážku na to, že Západ koná samovražedne. Možno je to dôsledkom tejto globálnej depresie, možno dôsledkom rôznych opiátov, ktorá táto doba používa na utlmenie zdravého rozumu.

Zdravý rozum radí prestať robiť tie veci, ktoré nás a našu spoločnosť do tohoto stavu priviedli. Prestať sa ukájať konzumom, prestať sa nechať vyšťavovať v nezmyselných aktivitách a prestať sa oddávať pochybným fetišom. Zbúrať tú stenu, čo sme okolo seba dovolili postaviť.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore