Ako som sa stala ženou…

Ilustračný obrázok: Gerardo Antonio Romero Pixabay

V politickej špine, ktorá zaplavila Slovensko a vo vojnovom štvaní možno úplne zanikne zajtrajší sviatok MDŽ.
V médiach sa okrem politiky rozoberajú ešte tak Oskary a iné filmové a hudobné párty, anglická kráľovská rodina a rôzne celebrity. Bulvár píše o podvodoch, násilnostiach, o mravnej biede, ktorá je považovaná za módny trend… Žiaľ, zabúda sa na to podstatné…
Na MDŽ si často spomeniem na našu pani upratovačku z bývalej práce.

Bolo to drobné žieňa, mala už pár rokov po šesťdesiatke a vždy bola plná energie a dobrej nálady. Všetci chlapi v robote ju mali radi, rešpektovali ju a snažili sa robiť čo najmenší neporiadok.
Privyrábala si k dôchodku, vnúčatá mala ďaleko a celý život predtým robila učiteľku v škôlke.
Nevedela si predstaviť život bez práce.
Naučila ma urobiť fantastickú kvasnicovú pomazánku, omelety a domáceho králika na všetky možné spôsoby.
Dalo sa s ňou porozprávať o všetkom, zdôveriť sa s problémami.
Okrem nej sme mali ešte štyri sekretárky, takže nás dokopy bolo šesť žien, plus jedna kolegyňa z inej firmy.
Práca v mužskom kolektíve bola výborná, ale časom sa stávalo, že som tak akosi začala splývať s prostredím, šéf nás familiárne oslovoval chlapci a po čase sa nikto nepozastavoval nad tým, že som dievča.
Raz sme mali veľmi vážnu a dôležitú akciu a velil jej jeden starý pán geodet, veľká kapacita vo svojom odbore. Bol to už pán v rokoch, okolo šesťdesiatky a mne vtedy dávno pripadal ako úctyhodný kmeť. Mal správanie dokonalého gentlemana, ku každému sa správal veľmi slušne a mal kultivované vyjadrovanie sa. Stalo sa, že som sa ráno vo veľkom frmole, ktorý nastal nestihla predstaviť a ani nikto z kolegov mu o mne nič nepovedal.
V neforemných fáračkach prednosti a ani zadnosti nebolo vidieť, dlhé vlasy som mala skryté pod prilbou a svetlo lampy na prilbe toho veľa neukázalo. Tak sa stalo , že ma starý pán oslovoval „pekný mladý muž“ a chlapče. Lozila som po rebríkoch a armokošoch ako opica, takže nemal ako zistiť, kto v skutočnosti som.
Keď sme vyšli z tmy, trochu si ma trochu začudovane obzeral, ale nepovedal nič. Bola som zvyknutá na to, že tí, ktorí ma nepoznali boli občas prekvapení z toho, že som žena.
keď sme sa vrátili do kancelárie a dala som dole prilbu a blúzu, chvíľku vypliešťal oči a potom povedal niečo v tom zmysle: „Do prdele, vy vtáci, veď je to dievča!“
Smial sa na tom, že to hneď nezistil a ospravedlňoval sa, že ma oslovoval ako chlapca.
Vtedy som ho len jeden raz počula povedať taký výraz.
A práve v tomto mužskom kolektíve som oslavovala svoje prvé MDŽ.
Kolegovia, ktorí ma poznali len v rifliach, tričku a botaskách, alebo v pracovnom oblečení, ma konečne uvideli s rozpustenými vlasmi, v sukni a blúzke, v lodičkách a dokonca namaľovanú. A naša pani upratovačka sa na ich reakciách dobre zabávala.
Kolegovia pripravili oslavu vo vinárni a ja som dostala prvý krát na MDŽ tri červené karafiáty, jablkové mydielko v krabičke, balíček utierok a súpravu kvietkovaných vreckoviek, veľkú bonboniéru a fľašu vína.
Trošku nás vytancovali, ale po čase sa oslava, tak ako každé posedenie pri pive, zvrtla na riešenie pracovných problémov.
My baby, sme ich nechali pri pri fľaške rumu a išli sme domov.
Vtedy mi naša pani upratovačka povedala, že nielenže konečne vyzerám ako žena, ale že keď som dostala kvety a darček na MDŽ, tak už som sa stala skutočnou ženou…
Viem, že v médiách je kvôli politike a politikom božie dopustenie, hlavne keď snažia sa rozoštvať ľudí proti sebe.
Mám len jednu prosbu ku všetkým, ktorí budú čítať tento článok.
Nezabúdajte kvôli špine politikov žiť svoj vlastný život. Už im dávno nejde o nás normálnych ľudí a teraz im znova ide len o ich vlastné vrecká a živobytie.
Nezabúdajte kvôli ich špine na to pekné, kvôli čomu sa oplatí žiť. Na svojich blízkych a lásku k nim.
Nezabudnite zajtra na všetky ženy vo svojom okolí a obdarujte ich nejakou drobnosťou a veľkým objatím, alebo bozkom.
Skutočný život nie je o špine politikov a ani o ich obchodoch a ni o vojne, do ktorej nás všetkých chcú zatiahnúť.
Skutočný život je o nás samotných. O tom, kým sme a čím sme… O Láske a obyčajnej ľudskosti…

Devana

Pozn. Upravený a aktualizovaný článok zo dňa: 7. marca 2018

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore