Ako je to s dôchodkom?

Ilustračný obrázok: flickr

Obrázok je len ilustračný, nesúvisí priamo s textom.

Dostal som mail z internetového časopisu Štandard. Významný predstaviteľ štátnej organizácie dostal otázku a dal na ňu odpoveď, ktoré sú tu: „Nie je dôvod mať špeciálny 13. dôchodok pre všetkých. Dočasný príplatok pre tých najviac ohrozených má byť adresný“.

 
Tento týždeň odkomunikoval Peter Pellegrini zvýšenie dodatočného príspevku k dôchodku na dvojnásobok. Predtým avizovaných 150 eur nad rámec vianočných penzií tak poskočí na rovných 300 eur. Už niekoľko mesiacov sa pritom diskutuje o tom, že verejné financie sú v zlom stave. Zvýšenie príspevku si vyžiada 220 miliónov eur navyše.  Takže len na dodatočnú injekciu pre penzistov pôjde celkovo 440 miliónov eur.“
Odpoveď  nie je ekonomicky odborná, dôkladná, vyčerpávajúca, ba až nekorektná. Dlhšie som uvažoval, či to budem analyzovať a či iba komentovať. U nás sme si už zvykli, že politici hľadia na penzie, či dôchodky akosi negatívne, sú záťažou štátneho rozpočtu. Títo politici si neuvedomujú mylnosť svojho názoru.
 
Pre hlbšiu analýzu problému sa musím vrátiť k definícii HDP. Dôchodcovia sú tvorcovia HDP.
Aká zložitá je ekonomika, hospodárstvo stačí, ak si čitateľ predstaví aké množstvo nákupov sa na Slovensku urobí vo všetkých potravinových predajniach za deň. Matematicky to vieme vyjadriť takto:
 
x1p1 + x2p2 + x3p3 +  x4p4+  x5p5 +  x6p6    ….    xnpn 
 
kde predstavuje tovar a p jeho cenu, a n  môže ísť do nekonečna. To sa však reálne nedá spočítať. Preto štatistici národných účtov vymysleli, zoradili tovary do určitých skupín a to:
 
 
výdavky obyvateľstva na nákup tovarov a služieb (C)
výdavky na investície (I)
výdavky vlády na nákup tovarov a služieb (G)
výdavky zahraničia na náš export (X)
naše výdavky na dovoz (M)
 
 
Tieto skupiny spočítajú a súčet označia HDP, teda
 
HDP = C + I + G + (X – M)
 
Teda slovne, HDP je súčet peňažnej hodnoty všetkých finálnych tovarov sa služieb vyrobených v hospodárstve počas špecifikovaného obdobia, , zvyčajne roka.
 
Ak môj ranný  nákup boli prvé 3 tovary z uvedeného matematického zápisu, teda x1, x2 a x3 s príslušnými cenami a hodnota môjho nákupu bola 3,90 eur a za mnou išiel predseda vlády, ktorý kúpil práve 3 tovary, ktoré v matematickom tvare išli po mojich, ale jeho hodnota nákupu činila 10,20 eur, tak obe hodnoty budú súčasťou C. Ja som však penzista a tak z hľadiska vianočných penzií budem započítaný do 440 miliónov eur. Využijem ich však na nákup C. Tak ako aj nákup predsedu vlády.
Moja penzia sa započítava do makroekonomickej veličiny príjmy domácností. Príjem predsedu vlády sa tiež započíta do veličiny príjmy domácností, ale on platí daň z príjmu fyzických osôb, ktorá sa z príjmu domácností odpočítava (čo je príjem vlády) v dôsledku čoho vznikne aj iná makroekonomická veličina a to disponibliný príjem domácností. 
Ekonomicky je mimoriadne dôležitý aj podiel C/HDP. Po roku 1992 mal u nás veľmi nízku hodnotu, iba 0,42. Číslo indikuje, že sme si uspokojili iba základné životné potreby. Nedovolili sme si dovolenku v Tatrách. Američania mali v tom istom roku 0,61. Teda Američan sa po roku 1989 mohol prísť presvedčiť, čo sa deje v Československu.
Musíme si však ešte vysvetliť aj položku G, výdavky vlády na nákup tovarov a služieb. Delí sa na 2 časti. Z nej sa totiž vyčleňuje tá druhá položka transferové platby. Ekonómia rozumie transferovými platbami platby, ktoré idú iným subjektom, za ktorú vláda nezískava ako protihodnotu služby výrobných faktorov, ktorými tieto subjekty disponujú. Medzi transferové platby patria, napr. výplaty starobných dôchodkov (penzie), dávky štátneho poistenia, príspevky v nezamestnanosti, vdovské, ale aj výplaty štátnych dotácií.
 
Makroekonómia sa zaoberá správaním hospodárstva ako celku. Má svoj pojmový a metodologický aparát. Oboje sú bázou pre vytvorenie základných predstáv každého jednotlivca o tom ako hospodárstvo ako celok funguje. Každý autor knihy o makroekonómii hneď v prvej kapitole  venuje pozornosť získaniu poznatkov o makroekonómii, a to predovšetkým definovaním pojmov a ich objasnením.
Termíny makroekonómie nie sú  vždy jednoduché pojmy. Pochopiť ich zmysel a význam si žiada osvojiť si aj pojmy, ktoré sa v bežnom živote nepoužívajú, napr. marginálny produkt. To však má každá veda. Iba poznanie umožní preniknúť do podstaty ekonómie. Videli sme to vyššie na pojme HDP, ktoré pozostáva zo 4 zložiek, päť veličín C, I , G, X a M. Vo vzorci sme videli aj ich súvislosti, väzby.
 
 
Záver
 
Znalosti, poznanie, ako sme videli v citáte  úvahe, kde chýbali, dávajú základ predstáv jednotlivca o realite. Verím, že čitateľ získal predstavu o tom, čo sú penzie, či dôchodky a aký je ich kolobeh. Poznatky chýbajú, žiaľ, nielen politikom, ale aj štátnym úradníkom, ako o tom hovorí citát v úvode.
Nezmyselných pojmov máme dnes u nás v ekonómii viacero. Čitateľ denne číta o rovnej dani, čo je produktom, žiaľ, bývalého ministra financiíRovná môže byť stena, napísal som ministrovi. Ide o daňovú sadzbu, ktorá je rovnaká, nie rovná. Daňová sadzba x príjem = daň. Odborne je to prvá derivácia funkcie dani v lineárnom tvare T = a + tY. Každý dôchodca, ktorý pracoval musel platiť sociálne poistenie.
Vzhľadom na naše nízke dôchodky (penzie) je ozaj špeciálny dôvod mať 13. dôchodok.
 
Počas celej histórie fondov, systémy jednoducho odčerpávali príspevky na sociálne zabezpečenie (cez výplatné listiny) od aktuálne pracujúcej generácie a transferovali na aktuálnu penzionovanú generáciu, prípadne inú skupinu ľudí. Totiž to, čo získavajú jednotlivci na dôchodku môžeme chápať aj ako akési dividendy za investície, ktoré uskutočnili ľudia tým, že platili príspevky (investovali) do svojej budúcnosti v dobe svojej aktívnej činnosti. A dnes úžitok berú DSS. Nie sú, ako sa hovorí, piate kolo u vozu?
 
 
Prof. J. Husár
Bratislava 30/11/2023

Dodatok Mariána Moravčíka:

Presne sa zhodneme, pán profesor.
Dôchodok by mal byť dividendou. Ale nie zo sociálnych odvodov. To je kapitalistický prístup. Podľa kapitalistu je produktívny len kapitál. Človek, čo pracuje dostal za prácu mzdu a tým je to pre kapitalistu vybavené.
Presne kvôli tomu začali o systéme starobných dôchodkov hovoriť ako o „poistení“. Štatisticky vypočítali priemer, kto sa ho nedožije, má smolu a z jeho „poistného“ sa vyplácajú dôchodky tým, čo sa dožijú dlhšie.
Celé zle.
Skutočná investícia je práca. Dôchodok by mal byť čerpaním dividend z práce, ktorú človek celoživotne investoval do prospešných vecí. Kapitalisti nám ukradli toto – možnosť tešiť sa z dlhodobých výsledkov svojej práce.
Základom na ich výpočet je mzda a tá je hodne skresleným obrazom toho, čo človek skutočne vyprodukuje. U väčšiny ľudí podhodnoteným, myslím, že u vysokých funkcionárov a riaditeľov zas značne nadhodnoteným. Ľudia – zamestnanci prácou vytvárajú hodnoty, ktoré sa plošne rozplynú v celom systéme. A nemyslím, že tí, ktorí nedostávajú mzdu (napríklad ženy v domácnosti, alebo tí, čo sa starajú o chorých príbuzných) nevytvárajú žiadne hodnoty. Preto nie som za mechanickú „zásluhovosť“ podľa výšky mzdy a celkom vážne premýšľam, že nejaká forma „sociálneho kreditu“ by mohla v spoločnosti plniť konštruktívnu úlohu.
Záverom teda – dôchodky by mali byť sumárne dividendou úmernou HDP. Dnes vraj na dôchodky Slovensko vydáva 7,7 % HDP, pričom európsky priemer je 10,4 %.
Dôchodky sú teda na Slovensku zjavne podhodnotené.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore