Ako fungujú „krycie naratívy“ médií

Ilustračný obrázok: flickr

Obrázok je len ilustračný, nesúvisí priamo s textom.

12. júna 2016 došlo v nočnom gay-klube Pulse v meste Orlando na Floride k zatiaľ najstrašnejšej masovej streľbe v USA. V klube sa v tom momente zabávalo viac ako 300 ľudí a strelec (Omar Mateen, imigrant zo Stredného východu) 49 ľudí usmrtil a najmenej 53 ďalších zranil.

Veľké násilné tragédie priťahujú pozornosť verejnosti a dozvie sa o nich takmer každý. Práve preto si teroristi vyberajú takéto prostriedky, aby oznámili svetu určité posolstvo a týmto spôsobom si zabezpečili publicitu. O streľbe v Orlande od prvých chvíľ nebolo pochýb, že ide o teroristu, lebo v tomto zmysle aj komunikoval s políciou, ktorá zasahovala na mieste a niekoľko hodín ju držal v šachu tvrdeniami, že má pri sebe výbušniny.

Hoci prví novinári, ktorí dorazili na miesto, pravdepodobne poznali obsah teroristovho „posolstva“, nezverejnili ho však. Namiesto toho sa sústredili na fakt, že šlo o gay-klub a teroristu vykreslili ako homofóba a jeho čin ako motivovaný nenávisťou voči LGBT-komunite. BBC šla dokonca tak ďaleko, že ako najdôležitejšie detaily o pozadí činu uvádzali „svedectvá“ Mateenovho otca, ako sa odvracal s odporom, keď videl dvoch bozkávajúcich sa chlapov, ale aj úplne vymyslené príbehy o tom, ako sa Mateen snažil votrieť do gay-klubu a dohodnúť si s niekým rande.

Násilné činy mávajú zložité pozadie a takmer nikdy nie je všetko dôležité jasné v priebehu niekoľkých hodín. Vymyslené krycie príbehy majú však médiá hotové hneď. Tak, aby už v ranných správach boli takmer úplné. Zabehnutý „profesionálny“ postup „overovania z dôveryhodných zdrojov“ zabezpečuje aj to, aby vo všetkých médiách znel naratív rovnako a aby z miernych odlišností nevznikali pochybnosti. Najdôležitejších je niekoľko prvých dní po udalosti. Potom už je naratív tak „vpálený“ do povedomia verejnosti, že následné upratanie na pravú mieru už málokto zaregistruje. (Znie to povedome? Aj na Slovensku máme takýchto príkladov viacero.)

Aj po streľbe v Orlande trvalo niekoľko rokov, kým pravé motívy teroristu vyplávali na verejnosť. Aj to hlavne kvôli tomu, že miestna LGBT-komunita bola natoľko rozrtpčená tým, že polícia teroristu zastrelila na mieste a už sa nebolo komu pomstiť, že si vynútila obžalovanie a odsúdenie jeho vdovy. Súd ju uznal vinnou a odsúdil za to, že vedela, kde je jej manžel, čo práve robí a neurobila nič, aby tomu zabránila.

Počas súdneho procesu sa však preberalo veľa podrobností a prišlo aj na pravý motív teroristického činu. Omar Mateen podľa viacerých svedkov, ktorí prežili masaker, aj podľa polície, opakoval, „aby USA prestali bombardovať Afganistan a Sýriu“. Dokonca sa ukázalo, že gay-klub Pulse si terorista vybral náhodne. Pôvodne bol jeho cieľom Disney park, ale zdalo sa mu, že jeho strážcovia sú príliš početní a ostražití. Podobne pochodil v ďalších známych kluboch, až si dal do Googlu hľadanie „nightclubs, Orlando“ a Pulse bol prvý v zozname. Mateena teda ani nenapadlo hľadať gay-kluby a zrejme ani netušil, že Pulse je taký. Napokon, ani zábava priamo v daný večer nebola ničím odlišná od iných nočných klubov. Bol tematický latinský večer a klub bol plný hispáncov.
Médiá hlavného prúdu, ani napríklad Wikipédia, nikdy neuviedli opravu svojho naratívu.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore