Aké bohatstvo zanechajú dnešní politici?

Dovolím si povedať žiadne. Tým, že po zvade vládnucich strán a hašterení Sulíka a Matoviča vláda vydržala, síce menšinová, pokračuje, nie je isté ako zvládne náročné úlohy jesene. Bude čeliť blížiacej sa energetickej kríze, či problémom v rezorte školstva. Budú uholné prázdniny?

Dnešná situácia je priam ukážkou ako minister váľa vinu na všetkých. Avšak naša vláda sa snaží liečiť následky a nestará sa o príčiny, napr. s infláciou. Donekonečna sa môžu viesť spory o tom, či je lepšie zastropovať ceny energií, či ako kompenzovať domácnostiam enormne zvýšené náklady.
Ale veď už odborníci sa vyjadrili, že sa nám vracia naša elektrina iba v luxusnom „osemkrát“ predraženom európskom balení. Možno aj ruský plyn, z dôvodu akejsi ideologickej nepoškvrnitosti, budeme kupovať cez nejakých priekupníkov. Neviem, či vládu ozaj zaujímajú príčiny. Nezadlžíme našu krajinu tak, že bude dorovnávať rozdiel medzi požadovanou a zastrešenou cenou, alebo sa zadlžíme tým, že budeme nehorázne ceny doplácať predajcom za tie domácnosti, pre ktoré by bolo vykurovanie a svetlo luxusom? 

Čo a aké „bohatstvo“ nám zanechajú dnešní ministri?

Nevedia ani oni. Riadenie ekonomiky sa musí oprieť, vychádzať z ekonomických vied, menovite prognózovania, ktoré je založené na ekonometrii. Neznalosť ekonometrie v riadení ekonomického života sa rovná neznalosti násobenia, či delenia v bežnom živote.

Politici nemali čas ponoriť sa do štúdia multikolinearity, či heteroskedasticity, čo si žiada aj 10 rokov horúčkovitého štúdia, pokusov, chýb, zmätku, pomýlených nápadov, brilantných myšlienok, mylných myšlienok. Celkom inak to priam excelentne ukazuje minister financií.

Existujú majstrovské svetové diela, ktoré nás dokážu skutočne dojať: Mozartovo Rekviem, Homérova Odysea, Sixtínska kaplnka, Kráľ Lear. Aby sme si mohli vychutnať ich krásu, je nutné, aby sme najprv prešli cestou učenia sa, no odmenou je číra krása – a nielen pred očami sa nám otvorí nový pohľad na svet, akým je napr. teória relativity – drahokam.
Pamätám sa na vzrušenie, keď som pochopil prvú deriváciu, definíciu viem naspamäť. Veda sú úžasné tajné vopred neznáme pravdy, hlbší poriadok; totiž skutočnosť nie je taká, ako sa nám zdá na prvý pohľad. Keď konečne pochopíme teóriu, príslušnú, dokážeme vnímať svet inak, čo ukázal Kopernik.

Veda je víziou a musí sa aj potvrdiť. Vedecké myslenie sa živí schopnosťou „vidieť“ veci iným spôsobom.

Chcem sa však zamyslieť aj nad bohatstvom, čo nám zanechali nielen spomenutí velikáni sveta, ale aj naši velikáni, a to z rôznych oborov vedeckého poznania.

Už dva roky nás ničí COVID a preto začnem pripomenutím diela J. A. Raymana. Už v roku 1721 napísal dielo o obranyschopnosti organizmu. Ba opísal aj prvé očkovanie proti priamym kiahňam. Svojmu synovi urobil zárez na ľavom ramene do ktorého votrel teplý hnis a zárez zakryl škrupinkou. Rayman vedel aj to, že človek, ktorý kiahne prekonal, druhýkrát ich nedostane. 

Musím spomenúť aj Jesenia. Dovtedy vládli alchymisti, boli presvedčení, že sa nemôžu mýliť .V roku 1600 pozvali do Prahy J. Kepler, veľký matematik a Tycho de Brahe, veľký astronóm Jesenia, aby vykonal niekoľkodňovú verejnú pitvu s odborným výkladom. Zanechal ľuďom veľké bohatstvo.

Poslom lepšej Európy sa stal Matej Bel. Bel učil, písal básne a aj duchovné piesne. Odborné články písal v latinčine, nemčine aj maďarčine. Písal si s učencami Európy. V roku 1720 ho udali a ohovárali, kde sa dalo. Zatvorili ho. Napísal dielo Prodromus (skrátene). Zhromaždil veľké množstvo údajov z jednotlivých uhorských stolíc, systematicky a podrobne ich spracoval do encyklopédie, ktorá nemá obdobu v Európe. Želal si, aby sa Uhorsko stalo rovnocenným partnerom Anglicka, Pruska či Francúzska.. Svojim životom a dielom otvoril Uhorsko svetu.

O Samuelovi  Mikovínim písali, že zmenil tvárnosť zeme .Na poverenie cisára Karola VI zmapoval územie dnešného Slovenska a aj významnú časť Uhorska. V okolí Banskej Štiavnice spolu s M. K. Hellom a jeho synom J. K. Hellom naplánovali a vybudovali komplexný systém vodných nádrží – tajchov – kanálov a štôlní, ktoré slúžili na pohon banských mechanizmov, zvlášť vodných čerpadiel. 

Verím, že čitateľ pozná meno J. A. Segnera, objaviteľa „kolesa“. Dostal pozvanie prednášať na slávnej univerzite v Halle. Zostrojil reaktívnu turbínu – Segnerovo koleso – pracujúce prevratným spôsobom.

Škoda, že dnes sa väčšina mladých ľudí rozhodne študovať právo, či masmediálnu politiku, či marketing.

Záver

Hoc by som mohol spomenúť ešte aspoň 10 našich velikánov, napr. Prof. Ilkoviča, ku ktorému som chodil aj s priateľmi na prednášky (som ekonóm) na SVŠT, verím, že aj spomenutí velikáni sú dostatočnou základňou toho, že nadpis som si zvolil Aké bohatstvo zanechajú dnešní politici.

Táto úvaha je tak dôkazom, že som hrdý na ľudí, ktorí boli vzdelaní. Len keď spoznáme a pochopíme, čo pre nás ich odkaz znamená, zistíme že ten je, totiž, že máme zušľachtiť naše Slovensko, aj pre ľudí, čo prídu po nás a nie ho gniaviť.
Keby sa spomenutí naši velikáni narodili v inej krajine, iste by ich bolo, obrazne povedané, „viac počuť“, alebo historici by im zaručili väčšiu slávu.

Možno som spomenul nevšedné pohľady na ľudí, ktorí si to iste zaslúžia a verím, že zaujmú. Ak sa mi podarilo naznačiť nový rozmer ich veľkosti, do ich poznania, ktoré nám zanechali, tak je to iste predovšetkým množstvo duchovného bohatstva, slávy a hrdosti. 


To mi nenecháva zvada politikov, nimi neriešené bázické problémy ekonomiky.