60 rokov Inštitútu pre pracovnú  rehabilitáciu občanov so ZP v Bratislave

portrét Dušan Piršel

60 rokov v živote človeka znamená čas na rekapituláciu a hodnotenie.
60. výročie vzniku IPR poskytuje príležitosť na zamyslenie sa o minulosti, prítomnosti ktorú prežívame a budúcnosti.

Stredobodom nášho záujmu je holistický prístup k žiakom a ku klientom. Súčasný turbulentný vývoj vo svete a dlhodobé podfinancovanie školstva a vedy, zdravotníctva a inštitúcii so sociálnym zameraním na Slovensku nevytvárajú vždy optimálne prostredie pre kvalifikovaný rozvoj.

Napriek tomu je náš Inštitút stabilizovaný pilier s vyváženou kvalifikačnou štruktúrou a s dobrými výsledkami. Je vyjadrením sociálnej zodpovednosti štátu a je otázne, či by v súčasnom období vôbec vznikol, keď veľká časť politikov a oligarchie si myslí, že štát má byť „minimálny“.
Sme svojim spôsobom revolucionári, lebo robíme veci, ktoré treba urobiť a keby nebolo nás, tak by ich ani nikto neurobil. Peniaze sú v prevádzke dôležité, ale nie je to hlavná motivácia. A práve preto si všetkých zamestnancov v inštitúte veľmi vážim.
Pretože slúžia ľudskosti a solidarite, nie len peniazom.

V prvom rade by som sa chcel poďakovať za empatický prístup nášmu zriaďovateľovi Ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny. Bez nášho ministerstva by sme nemohli fungovať na scéne spoločenských potrieb.
Som presvedčený, že práve 60. výročie založenia IPR povzbudí našich učiteľov, žiakov a všetkých pracovníkov k tomu aby svoje schopnosti, znalosti, entuziazmus venovali rozvoju nášho Inštitútu. Verím, že zamestnanci v IPR majú niekoľkonásobne väčší tvorivý potenciál ako sami dnes využívajú. Každý z nás môže byť lepší, tvorivejší a úspešnejší ako sme dnes. Aj náš Inštitút môže byť ešte lepší a úspešnejší, ak každý začne od seba očakávať viac a vyžadovať od seba viac.

Mojím najväčším prianím je, aby sa zvýšil počet tých, ktorých posiela IPR do života s chladnou hlavou, ale horúcim srdcom. Svoje najlepšie sily by mali venovať boju so sociálnym utrpením a neuspokojiť sa, kým neodhalia a nenasmerujú všetky materiálne prostriedky na lepší a ušľachtilejší život“.

Želám si pre náš Inštitút, aby bol súčasťou týchto dejín minimálne ďalších 60 rokov. Aby bol studnicou poznania, ale aj zdrojom mravného rozvoja a dôstojnosti človeka. Toto želanie by malo byť zároveň mojím a našim verejným záväzkom.

Dušan Piršel

Dodatok Mariána Moravčíka:

Pripájam sa k blahoželaniu, v mene celého nášho portálu.
V existujúcej kapitalistickej realite v zdravotníctve, keď sa počítajú hlavne výkony a peniaze, je malý zázrak, keď sa skupina ľudí zameriava na výsledky v druhých ľuďoch. Aby toto fungovalo, človek často musí robiť veci, za ktoré mu nikto nezaplatí a odmenu dostane „len“ formou pozitívnej energie.
Verme, že po ďalších 60 rokoch už bude svet lepší.

1 názor na “60 rokov Inštitútu pre pracovnú  rehabilitáciu občanov so ZP v Bratislave”

  1. blank
    prof. Vojtech Tkáč

    Vážený pán riaditeľ PhDr. Dušan Piršel, vážené osadenstvo, vážení absolventi,
    v hlbokej úcte sa pripájam ku gratulantom pri príležitosti Vášho 60. výročia pôsobenia v sociálnej pomoci na Slovensku.
    Je to neobvyklý výkon, za Vami sú tisíce veľkých i malých pomocí v pracovnej rehabilitácii občanom so zdravotným postihnutím.
    Pomáhať druhým ľuďom je najkrajší prejav humanity, ochrany a rozvoja ľudských práv, medzi ktorých základnými ľudskými právami sú aj sociálne práva. Od čias Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa sociálne práva stávajú základnými ľudskými právami.
    Vy tieto sociálne práva napĺňate každodennou prácou, prípravou odborníkov vysielate do praxe ľudí so schopnosťou plnohodnotných pracovníkov.
    Mám radosť, že od roku 1998 sa sociálna práca stala súčasťou nášho právneho poriadku.
    Váš Inštitút je baštou sociálnej práce, vybudovať ďalšie ochranné múry sociálnej ochrany sa budú odvíjať a môžu sa odvíjať práve od Vás.
    S hlbokou úctou,
    prof. JUDr. Vojtech Tkáč, PhD.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore